y
Vývoj dopravných prostriedkov
Ako človek zvíťazil nad časom
Poznáte, deti, starú rozprávku o sedemmíľových čižmách? Neboli to len hocijaké obyčajné čižmy, ale zázračné! Keď si vraj niekto takéto čižmy obliekol a spravil krok, prekročil veľké pole. Spravil ešte krok a rieka ostala za ním. A na tretí ľahučko sa prehupol cez veľký vrch. No a iste poznáte aj druhú rozprávku o lietajúcom pokrovci, ktorý prenášal ľudí ponad mestá, rieky a vrchy. Kto len mohol vymyslieť takéto neskutočné rozprávky? To za starých čias vymysleli ľudia, čo chodili stále len peši, boleli ich nohy, a preto veľmi túžili pohybovať sa rýchlejšie a bez námahy. Preto snívali o sedemmíľových čižmách a lietajúcich pokrovcoch. My dnes už o takýchto zázračných veciach snívať nemusíme. Máme predsa dopravné prostriedky, ktoré človek zostrojil na to, aby sa mohol rýchlejšie a bezpečnejšie pohybovať po zemi, po vode aj vo vzduchu. Bolo na to však treba veľa rokov, veľa múdrych ľudí, aby dali hlavy dokopy a vynašli loď, auto, lietadlo alebo raketu. Vydajme sa spolu na cestu z minulosti do prítomnosti, aby sme videli, ako ktorý dopravný prostriedok vznikol, ako sa menil a ako dnes slúži človekovi.
KAPITOLA PRVÁ, v ktorej sa človek pohybuje iba vlastnou silou
Za dávnych čias, keď sa človek živil len lovom divej zveri, ťažko a pomaly sa pohyboval, najmä keď napadol sneh. Preto hútal, až vyhútal, že keď si pripne na nohy snežnice, nehoria sa mu nohy do snehu a lepšie môže kráčať. Keď spojil dovedna dve zakrivené laty, vytvoril tak sánky. Podobne vznikli aj lyže, na ktorých sa ešte aj dnes tak radi šmýkate dolu vŕškom.
Veľa vody ubehlo, kým sa človek naučil stavať domy a obrovské pyramídy. Na to však potreboval z veľkej diaľky dopravovať veľké a ťažké kamene. Keď podložil pod ne okrúhle brvná, ťažký náklad sa po nich šúchal ľahšie. No jednako stavba takýchto pyramíd — kráľovských to hrobov v Egypte — bola ťažká práca. Vykonávali ju otroci.
KAPITOLA DRUHÁ, kde človekovi pomáhajú aj zvieratá
Keď si človek skrotil zvieratá, využíval ich na dopravu nákladov. Na koni mohol jazdiť, alebo pripevnil menší náklad na sedlo a väčší na palice, ktoré sa volali svlač.
Neskoršie človek zistil, že náklad sa ľahšie preváža po kolesách, ktoré odrezal z kmeňa, alebo zbil z dosák. Buvoly utiahli na voze ťažký náklad, ale išli veľmi pomaly.
KAPITOLA TRETIA, v ktorej sa dozviete o využití prírodných síl v doprave
Bolo to ešte dávnejšie, keď človek - lovec pozoroval, ako rieka tečie a unáša aj celé stromy. Keď musel prejsť na druhý breh, pospájal si z kmeňov plť a rieka prestala byť pre neho prekážkou. No iný si vydlabal z kmeňa čln a pripevnil na palicu rohož. Takto vznikla prvá plachetnica a človek sa naučil využívať prúd rieky aj vietor.
Keď si ľudia postavili veľké lode, nebolo im prekážkou ani šíre more. Hoci vietor veľmi uľahčil plavbu po mori, predsa boli aj dni úplného bezvetria, keď plachty ovisli a loď ostala stáť na mieste. Tu bolo treba poháňať loď opäť ľudskou silou. Ťažkú prácu vesliarov na rímskych vesliciach vykonávali otroci, poháňaní bičom otrokárskych dozorcov.
Umenie ovládať vietor človek ustavične zdokonaľoval, až po takúto trojsťažňovú plachetnicu, ktorá vie plávať aj šikmo proti vetru.
KAPITOLA ŠTVRTÁ, v ktorej človek zapriahol do práce nového pomocníka — paru
Doprava po suchej zemi i po vode bola do tých čias ešte stále veľmi pomalá a závisela od sily zvierat alebo od prírodných živlov — vetra a prúdu riek. Bolo treba veľa rozmýšľať, veľa skúšať a zdokonaľovať, až sa človek naučil využívať silu pary. Všimol si totiž, že para aj v malom hrnci dvíha ťažkú pokrievku. Túto silu využil vo valci parného stroja, ktorý sa uplatnil aj pri doprave po vode. Prvé parné lode poháňali lopatkové kolesá.
Silu pary bolo možné využiť aj pri doprave po suchej zemi. Takto vyzerala prvá lokomotíva, ktorá sa volala síce „Raketa”, ale dosahovala na vtedajšie časy „závratnú” rýchlosť — 20 km za hodinu.
Dnes moderny parný rušeň utiahne celú súpravu ťažkých vozňov a ubehne za hodinu aj vyše 100 km.
KAPITOLA PIATA, sa odohráva už za našich čias. Hlavným hrdinom je elektrina
Po parnom stroji významným vynálezom bolo využitie elektriny. A tak dnes parné stroje vytláčajú zo železničnej dopravy elektrické lokomotívy. Používame ich na prepravu osôb aj tovaru (nákladu). Hej, už nám nebudú pri cestovaní lietať sadze do očú a pôjdeme rýchlejšie!
Aj v mestách pri pouličnej doprave využívame silu elektriny. Chodia tu po koľajniciach električky a po uliciach trolejbusy. A či viete, kade prichádza do ich motorov elektrický prúd?
KAPITOLA ŠIESTA sleduje použitie výbušného motora v doprave
Skúsenosti z použitia parného stroja priviedli ľudí na myšlienku výbušného motora. Stačilo už len uložil motor na takýto koč a vznikol prvý automobil.
Verili by ste, že toto sú prví potomci starého „dedka” automobilu? Frčia si rýchle po betónových hradských — autostrádach. Kto z vás vie povedať, aké druhy áut sú na obrázku?
Na parkovisku odpočívajú ďalšie motorové vozidlá: skúter, motocykel s prívesným vozíkom a športový dvojsedadlový voz. Každé z nich slúži našim pracujúcim pri ceste do práce aj na rekreáciu.
KAPITOLA SIEDMA, v ktorej sa človek odpútal od zeme
Medzitým však človekovi nestačilo behať rýchle po zemi a plávať po vode, ale chcel vzlietnuť ako vták aj do vzduchu. Bola to udalosť, keď vzlietol prvý balón — plnený horúcim vzduchom! Viete, prečo sa zdvihol od zeme do výšky?
Balón však unášal človeka nie ta, kde on chcel, ale kam fúkal vietor. A preto sa človek nahneval, takúto cigaru naplnil ľahkým plynom a pripojil naň motor s vrtuľou. Tak vznikla vzducholoď.
Čo však unášalo nad zemou tento prvý aeroplán, keď je ťažší než vzduch?
Dnes sa stalo lietadlo najrýchlejším dopravným prostriedkom. Letecké linky spájajú mestá celého sveta. Na našich letiskách pristávajú lietadlá poháňané vrtuľovými alebo prúdovými motormi.
Najväčšie a najrýchlejšie dopravné lietadlo s prúdovým motorom volá sa TU-104. Preletí z Prahy do Moskvy za dve a pol hodiny.
Ešte väčšiu rýchlosť dosahujú prúdové stíhačky. Letia rýchlejšie než zvuk a keď idú nízko nad zemou, počujeme ich hrmot až vtedy, keď už preleteli. Po vzlietnutí do vzduchu sa im podvozok automaticky zasúva do krídel.
Avšak človekovi už ani takáto rýchlosť nestačí. Vysiela do vesmíru medziplanetárne rakety s družicami. Rakety letia kozmickou rýchlosťou a nie je ďaleko čas, keď aj človek opustí priestor našej Zeme.
KAPITOLA ÔSMA A POSLEDNÁ, čiže čo prejde rýchlejšie okolo zemegule?
Kedysi by človekovi nebol stačil ani celý život, aby pešo obišiel zemeguľu. Dnes dopravné prostriedky vykonajú túto cestu za veľmi krátky čas. Porovnajte si ho. ZÁVER, ktorým sa s vami rozlúčime. Na obrázkoch ste, deti, videli, ako človek oddávna svojou prácou a umom pretvára prírodu a pomocou dopravných prostriedkov prekonáva veľké vzdialenosti nielen na Zemi, ale aj vo vesmíre. Snaží sa pritom dosiahnuť čím väčšiu rýchlosť, ktorá mu sporí čas a približuje mu i vzdialené krajiny a priestory.
