y
Doktor Jajbolí v Afrike
Doktor Jajbolí bol lekár, ale nie taký celkom obyčajný. Ordináciu mal v lese pod košatým stromom a liečil tam všetky zvieratká. Prišla k nemu líška, povedala mu, čo ju bolí, a doktor Jajbolí jej dal hneď správny liek. Po užití lieku sa choroba stratila ako jarný sneh. Keď sa necítila dobre vlčica, tiež prišla k nemu. Aj srnka ho najradšej vyhľadávala. Okrem nich chodili k nemu všetky zvieratá: pes chromý, krava strakatá aj zajačik bojazlivý, čo má kožuch pekný sivý. Neochorel zajko v kríčku, lež spadol pod električku. Jeho nôžka zadná, malá, úplne sa dolámala. „Nič to zato“, doktor vraví, „dobrý doktor všetko spraví!“ Vzal ihlu a cvernu a prišil zajačikovi novú nôžku, ktorá sa ani o máčny máčik nelíšila od tej, čo mu rozdrúzgala električka. Zajačik si veselo poskočil a dobrý doktor Jajbolí mu dal na nôžku záručný list.
Jedného dňa sám šakal na kobyle priskákal a doniesol telegram. „V Afrike, ďaleko tam,“ vraví takto telegram, „chorôb plne: týfus, záškrt, brušká bolia tiež od maškŕt, nádcha všade, zuby bolia... Afrika Vás, doktor, volá!!!“
Z krásnych zvierat sú len vraky, pohľad na ne smutný, taký.
Po lese a po poli behal doktor Jajbolí. Potom chytil biely plášť, vložil si do kufríka potrebné lekárske nástroje a lieky a vybral sa do Afriky. Afrika, tá nie je tak blízko, žeby sa tam mohol dostať človek peši. Cesta je tam naozaj ďaleká, húta doktor Jajbolí a obáva sa, čo sa stane, zatiaľ so zvieratkami. Prví pomohli doktorovi Jajbolímu vlci. Na jedného si sadol, druhý schytil jeho kufrík a uháňali, len sa tak prášilo. Vlci ho preniesli aj cez zasnežené polia a lesy.
Dobehli až k ľadovému moru. No cez more doteraz nikto neprešiel peši a doktor Jajbolí si bol istý, že ani jemu sa to nepodarí.
Ach, keď sa tu utopím, spadnem na dno a zaspím, čo sa stane s mojimi zvieratkami milými?! Vzdychol doktor Jajbolí a smutne pozeral na široké, nekonečné more.
Priplávala k nemu veľryba a hovorí mu: „Sadni si, doktor Jajbolí, na môj chrbát. Preveziem ťa cez more“. Doktor Jajbolí sa nedal dvakrát núkať. Sadol si veľrybe na chrbát a plával ako na najlepšom parníku.
Preplával doktor Jajbolí šťastlivo more a pobral sa ďalej. Ani ďalšiu cestu nemal však ľahkú. Prišiel do hornatých krajov a musel sa škriabať cez vysočizné hory. Škriabal sa doktor Jajbolí po kopcoch a vzdychal: Ach, keď spadnem do jamy, do jamy, do jamy, nik ma viac nezachráni! Čože bude s mojimi zvieratkami milými?
Uvideli ho tam orly a prileteli mu na pomoc.
V Afrike ho zatiaľ zvieratá netrpezlivo čakali.
„Poďte že k nám, doktor,“ malý hrošík volá, „Mňa aj mojich bratov strašne brušká bolia!“
Aj pštrosíčatá, že ich bolia hrdlá, hlavy, a že je im nanič.
Žraločia rodina tiež smútila. Všetky malé žraločatá boleli zúbky, a to preto, že ich každý deň neumývali.
A keď sa už videlo, že to zvieratká v Afrike dlhšie nevydržia, objavil sa na obzore veľký vták a niesol akúsi čudnú vec na chrbte.
Nebol to nikto iný ako doktor Jajbolí. Už z diaľky pozdravoval zvieratká a volal: „Prekážky som všetky zdolal, zdolám aj ja chorobu, nepôjde z vás, milí bratia, nikto veru do hrobu!“
Hrochom zmeral horúčku a dal im hneď poučku: nech sa hýbu, jedia správne a cvičenie je vraj hlavné. Potom okrem dobrej rady dal im troška čokolády.
Aj malých tigrov uložil doktor Jajbolí do postieľok. Ošetril ich, ako sa patrí. „To zjedz,“ vravel, „A s tým bruško natri!“ Zvieratkám, čo ako kopce majú chrbty, dal to čo majú rady: pár litrov limonády.
Nejedol a nespal doktor Jajbolí dlhý čas. Meral zvieratkám horúčky, dával im lieky a diétne jedlá a čoskoro boli všetky zdravé.
V Afrike potom bolo zasa veselo. Zvieratká sa pochytala za labky, zatancovali si a spievali: „Dnes už nás nič nebolí, nebolí, vyliečil nás Jajbolí, dobrý doktor Jajbolí!“
A žraloky skákali tiež veselo, zdravé sú, nuž tancovať sa im chcelo.
Aj malé hrošíky sa roztancovali. Tancovali tak veselo, že sa pod nimi až zem triasla a lístie zo stromov padalo.
V celej Afrike zavládla radosť a spokojnosť. Zvieratká si dobre zapamätali slová doktora Jajbolího. Začali športovať, jedli len to, čo im prikázal, a kúpali sa stále. Veď kto by sa nekúpal, keď vie, že po každom kúpaní omladne a opeknie.
