y
Popolvár
Jeden otec mal troch synov. Starší dvaja, synovia, boli vždy vyparádený, ale najmladšieho každý len Popolvárom volal, lebo najčastejšie pri ohnisku sedával. Bol skromný a statočný. Jeho dobrotu ľudia za hlúposť pokladali.
Otec mal na poli zasiaty ovos a ten mu každú noc nejaká skaza nivočila. Preto poslal svojich synov, aby ho v noci strážili. Starší synovia sa riadne vychystali a sadli na kone. Popolvár si nakládol do kapsy suché kôročky z chleba a šiel za nimi.
Keď prišli na pole, nakládli si oheň, kone priviazali o kôl, najedli sa a potom tuho zaspali. Popolvár medzitým vyliezol na hrušku a striehol. Pred polnocou prileteli tri kone a jeden z nich...
...pribehol rovno k hruške. Ako sa tátoš o hrušku otieral, skočil mu Popolvár do sedla a bral sa s ním do skoku. Tátoš brázdil z ovsa do ovsa. Keď už bol ustatý, zastal a povedal: „Dobre si sa držal, vezmi zo mňa kantár, a keď ho potrasieš, budeš mať všetko, čo si len zažiadaš!“
Popolvár si vzal kantár, nikomu nič nepovedal a odišiel domov. Ráno našiel otec ovos opäť pošliapaný. Veľmi sa nahneval na synov, že nič neustriehli a dal ovos pokosiť.
Istého dňa dal kráľ vyhlásiť, že dá svoju dcéru tomu za ženu, kto v zámku z jej obloka odtrhne zlatý prsteň na zlatej šnúrke zavesený. Vychystali sa i Popolvárovi bratia. Osedlali si kone a sami sa pekne vyobliekali. Popolvár si vypravil veľkú sviňu, sadol na ňu a dal sa na cesty. Všetci ľudia sa mu smiali.
Za humnami Popolvár zastal a potriasol kantárom. Vtom sa mu zjavil tátošík a daroval mu medeného koňa a medené šaty. Na nádvorí zámku vyletel do výšky, vzal prsteň a unášal sa ďalej. Druhý raz vyhlásil kráľ, že dá svoju dcéru iba tomu, kto odtrhne zlaté jablko z jej okna. Tu zasa priletel Popolvár na striebornom koni, vyskočil k oknu a ušiel i so zlatým jabĺčkom.
Po tretí raz kráľ vyhlásil, že dá svoju dcéru iba tomu, kto odtrhne princezninu zlatú šatku z najvyššieho okna zámku. Pokúšali sa o to aj Popolvárovi bratia a aj mnohí iní junáci, ale darmo. Vtom, ako v búrke, prirútil sa zlatý šuhaj na zlatom koni, vyšvihne sa k šatke, schytí ju, zakýve kráľovej dcére a letí do diaľky na svojom tátošovi. Udivený kráľ dal hľadať zdatného junáka po celej šírej krajine. A tak...
...prišli vojaci zo zámku aj k Popolvárovým rodičom hľadať zlatého junáka. Popolvár sedel pri peci so starým klobúkom na hlave. Jeden z bratov mu na posmech zdvihol klobúk a kázal mu v ňom na dvor ísť a morky pásť. Vtom jeden z kráľových vojakov spoznal princezninu zlatú šatku a pod ňou skryté jablko na Popolvárovej hlave. Hneď chceli vojaci Popolvára vziať so sebou. On len potriasol kantárom a vzápätí mu tátošík dal zlaté šaty i krásného zlatého koňa. Popolvár sa vystrojil...
... sadol na svojho zlatého tátoša a letel do zámku, kde ho vďačne prijali. Kráľova dcéra sa stala jeho ženou a dodnes šťastlivo žijú, ak ešte nepomreli.
