y
O kohútikovi, ktorý šiel do sveta
Žil kohútik s tromi sliepočkami. Raz sa kohútik rozhodol, že pôjde do sveta. Sliepočky ho prosili, varovali, ale keď si nedal riecť, dali mu do uzlíka zrno a popriali mu šťastnú cestu.
Ako náhle kohútik vykročil do sveta, zabudol na sliepočky. Šiel poľom, lúkami a chodníkom, ktorý viedol k hájovni. Pretože sa z hájovne už z ďaleka ozýval hrozivý štekot psa, zamieril priamo k lesu.
Zastane na kraji lesa a rozhliada sa, kadiaľ ďalej. A tu, nad ním, v korune dubu niečo zašuchoce.
Než sa kohútik spamätal, sedí pred ním veverička. „Čo tu robíš?“ diví sa čiperka, „snáď si nezablúdil!“ „Ja...?“ urazil sa kohútik. „Ja idem do sveta!“ „Hneď sa vráť,“ varuje veverička, „v lese sliedi líška – zahubí ťa!“ „Nebojím sa!“ naparuje sa kohútik. A vykročil hlbšie do lesa.
V kroví na čistine poskakuje zajac. „Ďalej nechoď, kohútik,“ varuje zajac, „v hlbokom lese má brloh líška!“ „Keď zakikiríkam,“ vraví kohútik, „všetky líšky zalezú do dier!“ A ide ďalej.
V hlbokom lese stretne srnu. „Dobrý večer, srnka!“ pozdraví nahlas kohútik. „Ticho, kohútik, ak ti je život milý,“ varuje srna, „líška je neďaleko!“ „Nebojím sa,“ povedal pyšne kohútik. Pozdravil a šiel ďalej.
Ale pri dube – skok sem, skok tam – líška je tu! Dych sa kohútikovi zatajil. Čo teraz?
Kým sa odhodlala líška k činu, už sedel kohútik na vetve. „Ty si vyhral, kohútik,“ hovorí mazane líška, „ale čo bude s tvojimi piatimi sliepkami? Viem, kde je tvoj kurník. Idem tam a všetky ich pohluším!“
A líška, akoby odchádzala, zmizne v húštine, kde hniezdi straka. (Tá straka dobre vie, že sa líška iba schovala a číha ďalej!)
A tu si kohútik spomenul na svoje sliepočky. Premýšľa, v duchu si ich počíta a naraz zajasá? „Akých päť sliepok, veď mám iba tri! Že je v tom nejaká čertovina?“ A kohútik z plných pľúc zakikiríkal.
Nedočkavá líška znovu vyrazila z húštiny. Ale kohútik vyletel ešte vyššie! „Po druhýkrát si ma oklamal, kohútik,“ kričí líška, „ale predsa si na tebe moje líšťatá pochutnajú!“
Kohútik dobre vie, že teraz zvíťazí len chytrejší! Rozhliadne sa dookola a zavolá: „Vidím odtiaľ ďaleko, líška! Po ceste ide hájnik so psom. A tamto vidím tvoj brloh. Pred ním sa hrajú tvoje líšťatá. Za chvíľu bude pes pri nich!“
Ako to líška počula, upaľovala s hlasitým kňučaním k svojmu brlohu, aby zachránila svoje líšťatká.
Až teraz sa kohútik zaradoval, krídlami zamával, zletel z duba a vykročil k domovu.
A doma ho privítali tri sliepočky, ktorým musel dlho a dlho rozprávať, čo sa mu vo svete prihodilo a jak trikrát zvíťazil nad líškou. Ak pôjdete okolo toho kurníka, pozrite sa tam. Možno, že im to rozpráva dosiaľ!
Koniec.
