Pampúšik na cestách

Na stráni za dedinou stojí chalúpka. Ponáhľa sa k nej dedko a už z ďaleka volá: „Babička! Ja mám takú chuť na pampúšiky – upraž pampúšiky!\" „I rada by som ti ich urobila,\" hovorí babička, „ale nemám doma ani trošku múky!\" „Len sa pozri do truhly, iste trochu múky ešte zmetieš!\"

Babička zapravila cesto smotanou, uhnietla pampúšik a usmažila ho na masle. Krásny pampúšik - červenučký, s bielym prúžkom. A že je horúci, nesie ho babička na okno vychladnúť.

+18

Ale pampúšikovi sa nechce ležať na okne. Vrtí sa, vykukuje z taniera a zrazu hop! - a už sa gúľa po zápraží.

A pampúšik sa gúľa ďalej po cestičke z kopca. Tu však proti nemu stojí zajac: „Pampúšik, pampúšik - ja ťa zjem!\"

„Nejedz ma, zajačik! Počúvaj, zaspievam ti pesničku:\" A pampúšik vyskočí na pätník a spustí: „Ja, pampúšik červený, po truhle zmetený, smotanou miešaný, na masle smažený, na okne chladený, utiekol som dedkovi, utečiem aj zajačikovi!\"

A než se zajac spamätal, gúľa sa pampúšik ďalej po pešine k lesu.

Už je pri briezke na kraji lesa - a tu proti nemu z húštia vyrazí sivý vlk: „Pampúšik, pampúšik - ja ťa zjem!\"

Keď zješ, tak zješ. Ale najskôr ti zaspievam.\" A pampúšik hop! na pníček a spieva: „Ja, pampúšik červený, po truhle zmetený, smotanou miešaný, na masle smažený, na okne chladený, utiekol som dedkovi, babičke a zajačikovi, utečiem aj vĺčikovi!\"

A než se vlk spamätal, pampúšik se gúľa ďalej po pešine lesom.

Už je pampúšik pri starej jedli - a tu proti nemu medveď. Kam šliapne, všetko pod ním praská. A hneď: „Pampúšik, pampúšik - ja ťa zjem!\"

„Keď zješ, tak zješ. Ale najskôr si vypočuj moju pesničku!\" A pampúšik vyskočil na peň a spieva: „ Ja, pampúšik červený, po truhle zmetený, smotanou miešaný, na masle smažený, na okne chladený, utiekol som dedkovi, babičke a zajačikovi, utiekol som vĺčikovi, utečiem aj medveďovi!\"

A pampúšik hop! z pňa a medveď bác na zem, tak sa vyľakal! Pampúšik sa gúľa ďalej lesom -

- a tu stojí proti nemu líška. Z ďaleka ho videla, z ďaleka ho cítila. A hneď úlisné: „Vítam ťa v lese, pampúšik! Och, aký si peknučký, aký si červenučký!\" Pampúšik sa z tej chvály ešte viac začervenal. A že líške zaspieva.

Vyskočil na skalku a spieva: „ Ja, pampúšik červený, po truhle zmetený, smotanou miešaný, na masle smažený, na okne chladený, utiekol som dedkovi, babičke a zajačikovi, vĺčikovi aj medveďovi a tebe, líška, tiež utečiem!\" Ale líška hovorí ešte úlisnejšie: „Krásne, prekrásne spievaš, pampúšik. Ale je to bieda, som už stará, nepočujem. Poď bližšie a zaspievaj mi ešte raz, ale priamo do ucha.\"

„Prečo nie,\" hovorí pampúšik a hop! - už sedí líške medzi ušami - znovu spieva: „Ja, pampúšik červený, po truhle zmetený, smotanou miešaný, na masle smažený...\"

Tu však líška pohodí hlavou, otvorí tlamu, ham a ham! - a pampúšik zjedla...

„Ale ale,\" čuduje se babička doma, „ pampúšik sa nám niekam odgúľal!\" „Ech čo,\" hovorí dedko. „Dobehnem po múku a usmažíme si iné pampúšiky. A budú ešte lepšie, než bol tamten...