V tom sa Otesanko prebudil a hneď volá: „Mama, otec, jedol by som!“
Dedko s babkou sa vyľakali, a navarili synáčikovi plnú misu sladkej kaše.
Otesanko hneď zjedol kašu a volal znovu: „Mama, otec, jedol by som!“
Bežal teda chudák starý dedko k susedom, požičať peceň chleba. Babka zase nadojila plný džbán mlieka, a priniesli všetko Otesankovi.
Ten všetko zjedol a vypil a hneď volal: „Mama, otec, jedol by som!“
Nešťastní rodičia prehľadali celý dom, ale nenašli v ňom už ani kúsok jedla.
Lenže Otesanko by len jedol a jedol! Keď videl, že už nič nedostane, vstal, a zjedol, jedného po druhom, aj babku s dedkom.
Čím viac jedol, tým väčší hlad mal. Vyšiel von z domu a rozhliadal sa po záhrade, čo by ešte zjedol.
Nakoniec rozrazil starý plot a šiel sa najesť do dediny.
Po ceste stretol dievčatko s fúrikom, ktoré viezlo z poľa ďatelinu. Otesankovi čerstvá trávička zavoňala, i zvolal na vystrašenú dievčinu: „Daj to sem, všetko to zjem!\"
Ale hlad bol stále väčší a väčší, a tak zjedol celý fúrik aj s dievčaťom a šiel ďalej.
Na stráni pod stromom pásol Janko sto oviec. Otesanko, keď ich uvidel, hneď zjedol všetky ovce. A stále mu bolo málo.
Zjedol teda aj Janka s pastierskym psom.
O kus ďalej viezol sedliak na povoze s koňmi seno z lúk. Tu vidí pred sebou obrovského dreveného panáka. „Stoj, sedliak, daj mi seno aj svoje kone, mám hlad!\"
Než sa sedliak stihol spamätať, zjedol Otesanko celý povoz s koňmi aj s ním.
Stále hladný Otesanko šiel ďalej a hľadal, čo by jedol. Tu sa proti nemu blíži husárska jazda. Unavení z cesty, mysleli si husári, že krčmu našli, i smädní svoje kone do brány hnali.
Lenže nie krčma, to Otesanko svoje veľké ústa nastavil a celú husársku jazdu zjedol!
Šiel ďalej a uvidel babku, ako na poli kapustu okopáva. Vytrhal kapustné hlávky zo zeme, a keď všetky zjedol, chcel zjesť aj babku.
Tá sa ale nedala, a nahnevaná, že jej úrodu zničil, podrazila Otesankovi motyčkou nohy. Ten spadol, a ako bol ťažký, prasklo mu brucho na dve časti a bolo po ňom.
Zrazu sa z brucha ozvalo trúbenie a dupot koní. To husári začali skákať von, jeden po druhom.
Za husármi ďalšie kone, aj s povozom a rozradosteným sedliakom.
Za sedliakom sa z brucha vyvalilo stádo oviec, a už ich Janko so psom hnali na lúku.
Hneď za ovcami vyšlo dievčatko s fúrikom plným ďateliny.
O chvíľu sa na svetle objavil dedko, a hneď sa jal hľadať vo veľkom bruchu svoju babku.
Pomohol jej z neho a už boli vonku obaja.
Spolu potom vyniesli z brucha aj peceň chleba a džbán mlieka,
a aby im doma nechýbali, nakoniec vytiahli aj lyžičku s miskou, kde kaša bola.
Koniec
y
