y
Pampúšik na cestách
Na stráni za dedinou stojí chalúpka. Ponáhľa sa k nej dedko a už z ďaleka volá: „Babička! Ja mám takú chuť na pampúšiky – upraž pampúšiky!\" „I rada by som ti ich urobila,\" hovorí babička, „ale nemám doma ani trošku múky!\" „Len sa pozri do truhly, iste trochu múky ešte zmetieš!\"
Babička vymietla truhlicu a namietla dve hrste múky. Bolo jej práve tak na jeden pampúšik.
Babička zapravila cesto smotanou, uhnietla pampúšik a usmažila ho na masle. Krásny pampúšik - červenučký, s bielym prúžkom. A že je horúci, nesie ho babička na okno vychladnúť.
Ale pampúšikovi sa nechce ležať na okne. Vrtí sa, vykukuje z taniera a zrazu hop! - a už sa gúľa po zápraží.
A pampúšik sa gúľa ďalej po cestičke z kopca. Tu však proti nemu stojí zajac: „Pampúšik, pampúšik - ja ťa zjem!\"
„Nejedz ma, zajačik! Počúvaj, zaspievam ti pesničku:\" A pampúšik vyskočí na pätník a spustí: „Ja, pampúšik červený, po truhle zmetený, smotanou miešaný, na masle smažený, na okne chladený, utiekol som dedkovi, utečiem aj zajačikovi!\"
A než se zajac spamätal, gúľa sa pampúšik ďalej po pešine k lesu.
Už je pri briezke na kraji lesa - a tu proti nemu z húštia vyrazí sivý vlk: „Pampúšik, pampúšik - ja ťa zjem!\"
Keď zješ, tak zješ. Ale najskôr ti zaspievam.\" A pampúšik hop! na pníček a spieva: „Ja, pampúšik červený, po truhle zmetený, smotanou miešaný, na masle smažený, na okne chladený, utiekol som dedkovi, babičke a zajačikovi, utečiem aj vĺčikovi!\"
A než se vlk spamätal, pampúšik se gúľa ďalej po pešine lesom.
Už je pampúšik pri starej jedli - a tu proti nemu medveď. Kam šliapne, všetko pod ním praská. A hneď: „Pampúšik, pampúšik - ja ťa zjem!\"
„Keď zješ, tak zješ. Ale najskôr si vypočuj moju pesničku!\" A pampúšik vyskočil na peň a spieva: „ Ja, pampúšik červený, po truhle zmetený, smotanou miešaný, na masle smažený, na okne chladený, utiekol som dedkovi, babičke a zajačikovi, utiekol som vĺčikovi, utečiem aj medveďovi!\"
A pampúšik hop! z pňa a medveď bác na zem, tak sa vyľakal! Pampúšik sa gúľa ďalej lesom -
- a tu stojí proti nemu líška. Z ďaleka ho videla, z ďaleka ho cítila. A hneď úlisné: „Vítam ťa v lese, pampúšik! Och, aký si peknučký, aký si červenučký!\" Pampúšik sa z tej chvály ešte viac začervenal. A že líške zaspieva.
Vyskočil na skalku a spieva: „ Ja, pampúšik červený, po truhle zmetený, smotanou miešaný, na masle smažený, na okne chladený, utiekol som dedkovi, babičke a zajačikovi, vĺčikovi aj medveďovi a tebe, líška, tiež utečiem!\" Ale líška hovorí ešte úlisnejšie: „Krásne, prekrásne spievaš, pampúšik. Ale je to bieda, som už stará, nepočujem. Poď bližšie a zaspievaj mi ešte raz, ale priamo do ucha.\"
„Prečo nie,\" hovorí pampúšik a hop! - už sedí líške medzi ušami - znovu spieva: „Ja, pampúšik červený, po truhle zmetený, smotanou miešaný, na masle smažený...\"
Tu však líška pohodí hlavou, otvorí tlamu, ham a ham! - a pampúšik zjedla...
„Ale ale,\" čuduje se babička doma, „ pampúšik sa nám niekam odgúľal!\" „Ech čo,\" hovorí dedko. „Dobehnem po múku a usmažíme si iné pampúšiky. A budú ešte lepšie, než bol tamten...
A to je koniec rozprávky o pampúšikovi na cestách.
