y
O kohútikovi a sliepočke
Kohútik a sliepočka si spolu vyšli do záhrady na oriešky. Kohútik vraví sliepočke: „Ak niečo nájdeme, tak si to spravodlivo rozdelíme.“ „Tak dobre!“ odvetila sliepočka. Hrabala a hrabala.
Vyhrabala jadierko a hneď sa oň podelila s kohútikom. Potom aj kohútik vyhrabal jadierko, ale keďže bol lakomý, chcel ho rýchlo zhltnúť, aby sliepočka o ničom nevedela. Semiačko mu však uviazlo v krku. „Rýchlo bež sliepočka, prines mi vodu, inak umriem!“ Ako to dopovedal, prevalil sa na zem a nôžky vystrel do vzduchu. Sliepočka hneď bežala k studničke po vodu.
„Studnička, daj vody môjmu kohútikovi, ktorý leží tam na záhrade s nôžkami vo vzduchu a ja sa bojím, bojím, že umrie!“ Studnička však povedala: „Nedám ti vody, kým mi neprinesieš šatku od krajčírky.“ Sliepočka teda rýchlo bežala ku krajčírke.
„Krajčírka, daj šatku studničke, studnička mi potom dá vodu pre môjho kohútika, ktorý leží tam na záhrade s nôžkami vo vzduchu a ja sa bojím, bojím, že umrie!“ Krajčírka však odvetila: „Nedám ti šatku, kým mi neprinesieš topánky od obuvníka.“ Sliepočka teda bežala k obuvníkovi.
„Majstre, daj topánky krajčírke, krajčírka dá šatku studničke, studnička dá vody môjmu kohútikovi, ktorý leží tam na záhrade s nôžkami vo vzduchu a ja sa bojím, bojím, že umrie!“ Obuvník však povedal: „Nedám ti topánky, kým mi neprinesieš štetiny od prasaťa.“ Sliepočka teda bežala k prasaťu.
„Prasiatko, daj obuvníkovi štetiny, obuvník dá topánky krajčírke, krajčírka dá šatku studničke a studnička dá vodu pre môjho kohútika, ktorý leží v záhrade s nôžkami vo vzduchu a ja sa bojím, bojím, že umrie.“ Prasa na to povedalo: „Nedám ti štetiny, kým mi neprinesieš zrno od hospodára.“ Sliepočka teda bežala prosiť k hospodárovi.
„Hospodár, daj zrno prasiatku, prasiatko dá štetiny obuvníkovi, obuvník dá topánky krajčírke, krajčírka dá šatku studničke, studnička dá vody pre môjho kohútika, ktorý leží tam na záhrade s nôžkami vo vzduchu a ja sa bojím, bojím, že umrie!“ Hospodár odvetil: „Nedám ti zrno, kým mi neprinesieš smotanu od kravy.“ Sliepočka teda chvatom bežala za kravou.
„Kravička, daj smotanu hospodárovi, hospodár dá zrno prasaťu, prasa dá štetiny obuvníkovi, obuvník dá topánky krajčírke, krajčírka dá šatku studničke a tá dá vodu pre môjho kohútika, ktorý leží tam na záhrade s nôžkami vo vzduchu a ja sa bojím, bojím, že umrie!“ Krava však povedala: „Nedám ti smotanu, kým mi neprinesieš z lúky trávičku.“ Sliepočka sa teda obrátila na blízku lúku.
„Lúka, daj prosím krave trávičku, krava dá hospodárovi smotanu, hospodár dá zrno prasaťu, prasa dá štetiny obuvníkovi, obuvník dá topánky krajčírke, krajčírka dá šatku studničke a tá dá vodu pre môjho kohútika, ktorý leží tam na záhrade s nôžkami vo vzduchu a ja sa bojím, bojím, že umrie!“ Lúka však povedala: „Nedám ti trávičku, kým mi nevyprosíš z neba dážď.“ Sliepočka prosila:
„Nebo, nebíčko! Daj lúke dážď, lúka dá krave trávičku, krava dá smotanu hospodárovi, hospodár dá zrno prasaťu, prasa dá štetiny obuvníkovi, obuvník dá topánky krajčírke, krajčírka dá šatku studničke a tá dá vodu môjmu kohútikovi, ktorý leží tam na záhrade s nôžkami vo vzduchu a ja sa bojím, bojím, že umrie!“ Zľutovalo sa nebo nad kohútikom a zoslalo lúke dáždik, lúka dala trávičku, krava smotanu, hospodár zrno, prasa štetiny, obuvník topánky, krajčírka šatku a studnička vodu. Sliepočka nelenila, nabrala vodu do zobáčika, a hneď, ako ju vpustila kohútikovi do krku, jadierko skĺzlo dole, kohútik skočil na nôžky, zatrepotal krídelkami a veslo zakikiríkal. Poďakoval obetavej sliepočke, že ho zachránila a sľúbil, že už nikdy nebude lakomý.
