y
Smola a Mazáčik - Vzduchoplavci
Deň ako stvorený pre preteky balónov. A to by neboli Smola a Mazáčik, aby tam chýbali. Nie, nie, to si predsa nemôžu nechať ujsť – nastupovať páni, nech nezmeškáme štart! Ktokoľvek iný by šiel po rebríku kolmo nahor, ale Mazáčik? Nikdy!
Pripraviť sa na štart. Pozor a TERAZ! Nie, to nebol štartovací zvon, to boli len zvončeky od kráv, ktoré sa pasú dole na lúke... Takže až TERAZ! Všetci okolo letia nahor. „Prečo my nie?“, pýta sa Smola Mazáčika. Mazáčik sa však len bezradne rozhliada a hľadá, kde sa stala chyba. Ááá!! Mazáčik už vie!!
„To je tou kotvou,“ vraví Smole, „musíme sa jej zbaviť!“ „Keď musíme, tak musíme,“ odpovedá Smola a hneď má jasné riešenie: „Aj tak by nám už bola nanič.“
Šmyk s ňou... Lenže, ouha! Hneď bolo jasné, prečo bol štart taký zložitý a kotva nešla vytiahnuť. Počas štartu na ňu totiž chytili peknú jalovičku – a tá len bučí a bučí...
Lenže, taká jalovica aj niečo váži. Navyše, keď ešte letí z nebies, dokáže napáchať nevídané škody. No a táto padla rovno do predajne údenín, kde si už s ňou už budú vedieť poradiť.
„Hurá, už letíme!“, jasajú Mazáčik a Smola, pričom stúpajú čoraz vyššie do oblakov, no vôbec sa nepozerajú, kam ich vietor nesie. Jediné, čo ich zaujíma je krajina vôkol nich. Rozhliadajú sa po lesoch, lúkach a s radosťou mávajú svojím súperom.
Niet divu, že ich mračná, do ktorých odrazu vleteli, tak veľmi prekvapili. Nielenže nevidia kam letia, ešte si aj nabrali do koša vodu z dažďových mrakov. Ako si len s týmto poradia?
Pre týchto dvoch je to však hračka! Trošku vody im predsa nemôže pokaziť športovú náladu a pretekárske nadšenie. Stačí len trochu šikovnosti a dôvtipu, a kôš je zase prázdny. A už opäť letia.
Ako si však poradia s ostatnými súpermi? Smola a Mazáčik za nimi akosi nestíhajú. Akú to len majú fintu, že sú rýchlejší? Všetci majú predsa rovnaký vietor. Mohlo by to byť tým, že sú dvaja a balón má preto väčšiu záťaž?
Aj to sa dá predsa vyriešiť! Jednoducho len nalákajú prvého operenca, ktorý bude letieť okolo, nakŕmia ho a budú dúfať, že im pomôže...
...pokiaľ ho rýchlo a dobre chytia. Mazáčikovi sa to podarilo a už o chvíľu sa ocitli na čele pretekov. „Tak jupíí! Letíme rýchlo ako vietor... vlastne, ako vtáci!“, smeje sa Smola súperom.
Avšak, nikdy nie je dobré podceňovať súperov. Obzvlášť tých, ktorí chcú vyhrať za každú cenu a používajú na to aj nedovolené prostriedky. Pif, paf!
Nie, to veru nevyzerá dobre!! Okrem toho, že stratili okrídlený pohon, tak je v balóne veľká diera a poriadne strácajú na výške! Mazáčik a Smola sa držia zubami nechtami.
„A čo teraz?“, pýta sa so strachom Smola a snaží sa nevypadnúť z koša. „Teraz sa pevne drž!“ odpovie Mazáčik a snaží sa o to isté. V tejto chvíli im už neostáva nič iné, ako sa pokúsiť užívať si tento vzdušný tobogán.
Hoci... Mazáčikovi asi predsa len niečo napadlo! Kázal Smole, aby skúšal vysielať SOS signál striedavým upchávaním a uvoľňovaním diery v balóne. „Isto nás niekto zachráni!“ obaja s nádejou dúfajú.
Pomaly im však dochádza, že sa ich nikto nechystá zachraňovať a nádej ich pomaly prechádza. Z posledných síl sa držia v koši, ktorý sa len tak-tak drží pod balónom... a zem sa neúprosne blíži čoraz viac a viac.
Kým Mazáčik a Smola neúprosne klesajú k zemi, ostatné balóny a vzducholode sa vznášajú vysoko na oblohe. Jedno je však jasné – na zastavenie už naozaj nebudú potrebovať kotvu, ktorej sa zbavili hneď na začiatku. V tom zmätku však úplne prehliadli, že síce klesajú, ale správnym smerom a že práve minuli CIEĽ!
Všimli si to až vo chvíli, keď okolité davy kričali SLÁVA, HURÁ, VÍŤAZI. Mazáčik a Smola sa s obrovskou radosťou priadli k jasotu, pričom im vôbec nedošlo, aké šťastie vlastne mali. Pristáli, nič sa im nestalo a ešte aj zvíťazili.
Hoci, Smola si asi ako víťaz ani nepripadá, keďže za sebou ťahá kôš a zvyšok balóna. Zato Mazáčik sa s pohárom v ruke cíti ako ozajstný víťaz pretekov!!
