y
Popoluška
Kedysi dávno na jednom veľkom statku hospodárila vdova, ktorá mala dve dcéry. Vlastná sa volala Dora, a tú nevlastnú volali Popoluška.
Kým Dora bola ako ružička, nosila vyšívané sukničky, Popoluška mala tvár špinavú od popola a obliekala sa do jednoduchých šiat. Parádivá Dora sa celé dni pretŕčala pred zrkadlom, pracovitá Popoluška sa usilovne zvŕtala v kuchyni. Upratovala, varila, piekla.
Pritom celé dni počúvala: "Popoluška, ty umazanec, vymeť pec!" "Popoluška, ty lenivec, prines vodu zo studne!" "Popoluška, ty nešika, umy podlahu!"
Aj keď jej išla práca pekne od ruky, vďaky sa nedočkala. Macocha a Dora jej nikdy ani len nepoďakovali.
Kráľ tejto krajiny bol už v rokoch, preto sa rozhodol, že korunu odovzdá svojmu synovi. Ale prial si, aby sa princ, než sa ujme vlády, oženil. Na zámku začali chystať ples. Mali sa ho zúčastniť všetky krásne dievčatá, z ktorých by si princ vybral nevestu.
Keď sa o tom macocha dozvedela, ihneď si pomyslela, že by tou nevestou mala byť jej Dora. Neváhala, vytiahla z truhlice peniaze a richtárovi prikázala, aby zašiel do mesta nakúpiť vzácne šperky a honosné šaty. Oblečie Dorku do zlata aj brokátu a žiadna princezná sa jej nevyrovná.
Keď sa richtár vrátil späť na statok a vykladal z voza všetku tú nádheru, zazrel Popolušku, ako sa na neho smutne pozerá. Richtár si povzdychol, mal ju veľmi rád. Ale čo už, macocha mu šaty pre Popolušku nedovolila kúpiť. Sňal klobúk, aby Popoluške aspoň mávol na pozdrav. A tú si všimol, že sa mu na ňom zachytila vetvička z liesky. Podal ju Popoluške. "Tá je pre teba. Zasaď ju v sade, vyrastie tí krík s orieškami. "
Bol to chudobný darček, ale Popolušku potešil. Ihneď bežala do sadu a vetvičku zasadila do zeme. Pritom si spomenula na mamičku a otecka a po lícach jej stekali dve veľké slzy.
Sotva si usušila slzy, začula macochu, ako ju volá: "Popoluška, kde sa zase túlaš? Poď nám pomôcť s obliekaním. Treba Dorinke mašle uviazať, volány vyžehliť, črievice vyčistiť. Poďme, do práce, ty dievčisko lenivé. "
Ako macocha prikázala, tak Popoluška urobila. Macoche aj nevlastnej sestre pomohla s obliekaním. Nakoniec sa na ně pekne usmiala a pochválila ich, že im to pristane. Potom ale nesmelo zašepkala: "Vezmite ma so sebou na ples. Posadím sa do kúta, budem sa len pozerať."
Macocha sa zamračila, zlostne schmatla vedro s popolom a vysypala do neho hrach. "Máš málo práce? Tak tu máš ďalšiu. Seď doma a preberajte hrach. O plese môžeš iba snívať."
Macocha s Dorou odišli na bál. Popoluška vzala vedro a išla s ním do sadu. Keď došla k svojej lieskovej vetvičke, začudovala sa. Za ten krátky čas z nej vyrástol lieskový krík. Na vetvičke sedeli dvaja holúbkovia, ako by na ňu už čakali. Jeden sa hneď pustil do preberaní hrachu, ten druhý Popoluške daroval oriešok. Popoluška ho rozlúskla a vytiahla z neho krásne šaty.
"Ďakujem vám, holúbkovia, tisíckrát vám ďakujem," zaradovala sa. Obliekla sa a utekala na zámok, aby si ten slávny bál tiež trochu užila.
Ples už bol v plnom prúde. Všetci sa dobre bavili, len princ smútil. Žiadna z krásnych dievčat sa mu nepáčila. Zrazu do sály vstúpila krásna princezná. Princ neváhal a vyzval ju do tanca.
Dora s macochou Popolušku nespoznali, len sa škaredo pozerali, ako neznáma krásavica celú noc tancuje s princom.
Avšak ako odbila polnoc, Popoluška z plesu utiekla. Musela byť doma skôr ako tie dve zlé ženy.
Princ nevedel o jej tajomstve, veľmi ho trápilo, že mu dievčina utiekla. Kráľ preto rozhodol, že sa ples bude konať aj ďalší deň.
A zase bol na statku rozruch. Kto mal ruky a nohy, skákal a behal okolo Dory a macochy, len aby boli krásne. Keď si macocha prezrela vlastnú dcéru, spokojne prikývla. "Tentoraz si ťa, Dorinka, princ určite všimne. Si oveľa krajšia ako tá cudzia nehanebnica, čo princovi hlavu poplietla."
Dora sa na seba pozrela do zrkadla. Áno, som veľmi pekná. Potom si všimla Popolušku, ktorá ju s obdivom pozorovala. "Čo čumíš, šmudla? Staraj sa o seba. "Nevlastná sestra hneď vedela, akú prácu Popoluške pridať. Do vedra s popolom vysypala šošovicu, aby mala čo preberať.
Sotva macocha s Dorou opustili statok, Popoluška bežala do sadu. Milí holúbkovia na ňu opäť čakali. Jeden hneď začal šošovicu z popola vyzobávať, druhý jej do dlaní položil čarovný oriešok. Popoluška z neho vytiahla ešte krajšie šaty, ako mala predchádzajúci večer,
Obliekla sa a ponáhľala sa na zámok. Veď princ ju už vyčkával. A zase spolu tancovali a zase im bolo krásne.
Zrazu si Popoluška všimla, že sa Dora s macochou chystajú domov. Vytrhla sa princovi z náručia a utiekla.
Ako sa však ponáhľada dole schodmi, vyzula sa jej jedna črievička. Popoluška nemala čas sa pre ňu vrátiť.
Kráľ videl, že má princ zlomené srdce. Prikázal sluhom, aby prehľadali zámok a krásnu princeznú našli. Ale ako by sa po nej zľahla zem, len malá črievička po nej zostala.
Zamilovaný princ sa rozhodol, že sa ožení s dievčaťom, ktorej črievička bude pasovať. Prešiel celé kráľovstvo, všetkým dievčatám ju skúšal, ale žiadna ju neobula.
Zavítal aj na statok. Macocha už vedela, akej skúške sa Dora bude musieť podrobiť. Preto dcére pätu obrúsila a črievičku jej na nohu sama obula. "Vidíš, princ, Dorinka črievičku obula. To je tvoja nevesta."
Princ si povzdychol. V Dore svoju krásnu tanečnicu nespoznával, ale sľub je sľub. Sotva však Dora urobila krok, vykríkla od bolesti a rýchlo si črievičku vyzula. Princ prekukol podvod zlých žien, otočil sa vo dverách a išiel preč.
Náhle k nemu prileteli dvaja holúbkovia a akoby mu napovedali, kadiaľ má ísť. Princ ich nasledoval. Došiel do sadu a zaradoval sa. Pod lieskovým kríkom sedela jeho milovaná. Princ obul Popoluške črievičku, sadla jej ako uliata. Spoločne potom rozlúskli tretí čarovný oriešok. Boli v ňom šaty pre nevestu.
