y
O Pampúšikovi
V jednej malej chalúpke v lese bývala babička s deduškom. Babička sa starala o deduška, deduško si opatroval babičku, a takto dobre sa im v tej chalúpke spolu nažívalo.
Raz si deduško zmyslel, že má velikánsku chuť na pampúšik. A hneď prosí babičku, či by mu nejaký neusmažila. „Veľmi rada by som ti usmažila pampúšik, dedko môj, lenže už nemáme múku. Keďže mal deduško veľkú chuť aspoň na jeden Pampúšik, šiel sa pozrieť, či by sa v truhle predsa len nenašla ešte troška múky. A hľa, pozametal jej toľko, aby mohla babička zamiesiť na cesto. Babička cesto zamiesila, pampúšik deduškovi usmažila.
Keď bol usmažený, položila ho na okienko, aby vychladol. Pampúšik leží, chladne, keď mu tak zrazu napadne – čo len môže byť pod tým oknom? A hop, skočil z okna do záhradky, zo záhradky na cestičku, po ktorej sa kotúľal preč.
Ako sa tak kotúľa a poskakuje po cestičke, stretne zajačika. Zajačik sa maškrtne pozrie po guľatučkom Pampúšikovi a hneď mu hovorí: „Pampúšik, Pampúšik, ja ťa zjem!“ Lenže Pampúšik bol prefíkaný a hneď spustil na zajačika: „Nejedz ma zajačik, zaspievam ti pesničku, počúvaj: „Ja, Pampúšik guľatý, po truhle zametaný, na masielku pražený, na okienku chladený, babičke a deduškovi som utiekol a tebe, zajačik, tiež utečiem.“ A hop a skok a už bol preč.
Kotúľa sa Pampúšik po cestičke medzi lúkami, keď si zrazu pred ním cupká ježko. Keď uvidel Pampúšika, hneď naň dostal chuť a hovorí mu: „Pampúšik, Pampúšik, ja ťa zjem.“ No Pampúšik hneď spustil svoje: „Nejedz ma ježko, zaspievam ti pesničku, počúvaj: Ja, Pampúšik guľatý, po truhle zametaný, na masielku smažený, na okienku chladený, babičke a deduškovi som utiekol, zajačikovi som utiekol a tebe, ježko, tiež utečiem.“ A hop a skok a už bol preč.
Pampúšik sa napokon dokotúľal až do lesa, kde ho uvidel medveď. Pampúšik sa mu zapáčil, a tak na neho hneď kričí: „Pampúšik, Pampúšik, ja ťa zjem!“ No Pampúšik sa nezľakol ani medveďa a spustil svoje: „Nejedz am medvedík, zaspievam ti pesničku, počúvaj: Ja, Pampúšik guľatý, po truhle zametaný, na masielku pražený, na okienku chladený, babičke a deduškovi som utiekol, zajačikovi som utiekol, ježkovi som utiekol a tebe, medvedík, tiež utečiem.“ A hop a skok a už bol preč.
Skôr ako sa Pampúšik vygúľal z lesa, stretol vlka. Aj jemu sa Pampúšik zapáčil a dostal naň chuť. „Pampúšik, Pampúšik, ja ťa zjem!“ No prešibaný Pampúšik sa opäť nezľakol a spustil svoje: „Nejedz ma vĺčik, nejedz, zaspievam ti pesničku, počúvaj: Ja, Pampúšik guľatý, po truhle zametaný, na masielku pražený, na okienku chladený, babičke a deduškovi som utiekol, zajačikovi som utiekol, ježkovi som utiekol, medvedíkovi som utiekol a tebe, vĺčik, tiež utečiem.“ A hop a skok a už bol preč.
Nebol ešte ďaleko od vlka, keď šla oproti po cestičke prefíkaná líška. Obchádza Pampúšika, oňucháva a hneď mu hovorí: „Aký si pekný, guľatý a bacuľatý!“ Pampúšik sa ešte viac nafúkol a zaguľatil, pričom si vôbec nevšimol, že sa líška počas pesničky približovala stále bližšie a bližšie...Pampúšik nafúkane spieva: „Ja, Pampúšik guľatý, po truhle zametaný, na masielku pražený, na okienku chladený, babičke a deduškovi som utiekol, zajačikovi som utiekol, ježkovi som utiekol, medvedíkovi som utiekol, vĺčkovi som utiekol a tebe, líštička, tiež utečiem.“
Ale predtým, ako stihol utiecť ho líška začala lákať: „Jéj, akú peknú pesničku si zaspieval, lenže ja už som stará a zle počujem, mohol by si prísť bližšie ku mne a ešte raz mi zaspievať tú peknú pesničku, prosím?“ A nafúkaný Pampúšik sa prikotúľal bližšie k líške a vyskočil jej na chrbát. Mal radosť, že sa jej jeho pesnička páči, a tak, nič netušiaci, znova spustil svoju pesničku.
„Ja, Pampúšik guľatý, po truhle zametaný, na masielku pražený, na okienku...“, a líška už na nič nečakala, urobila chňap – pyšného Pampúšika chytila a zjedla.
