y
Vták Ohnivák a líška Ryška
V kráľovskej záhrade rástla vzácna jabloň. Noc čo noc na nej dozrievalo zlaté jablko. Po čase sa však zlaté jabĺčka začali zo stromu strácať. Kráľ zavolal najstaršieho syna a prikázal mu, aby jabloň postrážil pred zlodejom.
Kráľovič strážil, strážil, ale zlaté jabĺčko neustrážil. Druhú noc išiel jabloň strážiť prostredný syn. Lenže aj on na strážil a napokon zaspal.
Až najmladší syn zistil, kto v záhrade kradne. "Otec, chytil som zlodeja, ale uletel mi." Kráľovič podal kráľovi zlaté pierko. Kráľ hneď spoznal pierko vtáka ohnivák.
Synovia kráľovi sľúbili, že sa vydajú do sveta a Ohniváka nájdu. Došli na rázcestie. "Rozdelíme sa, bratia, každý pôjdeme svojou cestou," rozhodol najstarší syn.
A tak sa stalo. Sotva sa najstarší princ vydal na cestu, zazrel ryšavú líšku. Neváhal a vystrelil po nej. Líška mu však náhle zmizla z očí. Aj prostredný syn videl líšku, ako mu križuje cestu, ale zahnal ju. Len najmladšiemu bratovi sa líšky uľútostilo, zdalo sa mu, že je hladná. Vytiahol z batoha pečienku, o ktorú sa s líškou rozdelil.
Náhle líška prehovorila ľudským hlasom: "Dobre si spravil, keď si ma nezahnal. A že si ma pohostil, dobre sa ti odvďačím, ako že sa volám líška Ryška."
Princ sa rozosmial, líščiemu sľubu pramálo veril. Naskočil na koňa a chcel ísť ďalej. Ale líška sa mu postavila do cesty. "Ak chceš nájsť vtáka Ohniváka, ponáhľaj sa za mnou."
Kráľovič poslúchol, išiel za líškou, ktorá ho doviedla k medenému zámku.
"Je pravé poludnie, teraz v zámku všetci spia, nikto si ťa nevšimne. Chyť Ohniváka, daj ho do drevenej klietky a hneď sa vráť."
Líška Ryška mala pravdu. V zámku všetci spali. Princ prešiel okolo stráží a dostal sa až do komnaty, kde na zlatom bydle driemal nádherný vták. Princ ho chcel dať do drevenej klietky, ako mu Ryška radila, ale potom si to rozmyslel. Strčil vtáčika so zlatým perím do zlatej klietky. V tú ranu sa ohnivák prebudil a začal spievať. Zámok bol hneď hore nohami. Stráže princa chytili a predviedli ho pred kráľa.
Kráľovič sa ospravedlňoval. "Prepáč, kráľ, že som ti chcel vziať Ohniváka. Ale on bol prvý, kto kradol. Vzal z našej záhrady zlaté jablká. Než otec naposledy zavrie oči, chce vidieť Ohniváka, pozná ho z rozprávania svojich dedov."
Kráľ sa zamyslel a potom súhlasil. "Dobre, dostaneš Ohniváka, ale až mi dovedieš koňa Zlatohríváka."
Princ sa smutne vrátil k líške a žiadal ju o pomoc. "Líška Ryška, odpusť, že som ťa neposlúchol. Veľmi ťa prosím, pomôž mi nájsť Zlatohríváka. Za koňa so zlatou hrivou dostanem vtáka so zlatým perím."
Líške sa princ páčil. Mávla chvostom a zvolala: "Dobre, pomohla som ti raz, pomôžem ti zas, hneď ma nasleduj ku striebornému zámku."
Princ neváhal, vyskočil na koňa a klusal s líščim doprovodom.
Aj v striebornom zámku bolo ticho, aj tu všetci spali. Líška doviedla princa ku stajniam. "Tu býva Zlatohrivák. Stačí, keď mu navlečieš obyčajnú ohlávku a v tichosti ho vyvedieš von."
Princ prisľúbil, že tentoraz líšku na slovo poslúchne. Vstúpil do stajne, schmatol povrazovú ohlávku, že ju navlečie koňovi na hlavu. Keď však uvidel jeho krásnu zlatú hrivu, rozmyslel si to. "Ku kráse patrí krása," mudroval. Obyčajnú ohlávku vymenil za tú z rýdzeho zlata. Ale sotva sa s ňou Zlatohriváka dotkol, kôň zaerdžal a všetkých zobudil.
Nešťastného princa predviedli pred kráľa. Ten si ho vypočul. "Dám ti Zlatohriváka, ale najprv mi priveď Zlatovlásku, chcem si ju vziať za manželku."
Nešťastný princ si vzdychol. "Ach, prečo som líšku Ryšku neposlúchol? Kde mám dievča so zlatými vlasmi hľadať?" Líška bola ukrytá v neďalekom kríku, uľútostilo sa jej neposlušného princa a rozhodla sa, že mu aj tretíkrát pomôže.
"Viem, kde ju hľadať. Žije v zlatom zámku, dovediem ťa k nej, ale vyslúžiť si ju budeš musieť sám." Ako líška sľúbila, tak aj urobila. Odprevadila princa k zlatému zámku.
Zlatovláska bola dcérou morskej kráľovnej. Princ sa úctivo uklonil a požiadal kráľovnú, aby mu dovolila vyslúžiť si Zlatovlásku. "Dobre, Zlatovlásku si smieš odviesť, ak dokážeš vodu z jazierka v kráľovskej záhrade preniesť do mora."
Kráľovič sa najprv zaradoval, akú dostal ľahkú úlohu. Lenže čoskoro zistil, že ju nedokáže splniť. Namiesto drevenej dieže na vodu, dostal len sitko, ktorým voda hneď vytiekla.
Zlatovláska potajomky pozorovala princa. Páčil sa jej a rozhodla sa, že mu pomôže. Pristúpila k nemu, sitko hodila do jazera a mávla rukou. V tú ranu voda v jazere začala vrieť, premenila sa na biely obláčik, ktorý potom plával nad more a tam sa vypršal.
Princ ako vo sne pozoroval jej kúzlo. Zo sna ho navrátila líška. "Úlohu si splnil, vezmi Zlatovlásku a nech už sme odtiaľto preč."
Tentoraz princ líšku poslúchol. Vysadil Zlatovlásku na koňa a uháňal s ňou späť ku striebornému zámku. Bystrá líška za nimi chvostom zametala stopy, aby ich kráľovná nenašla.
Líška Ryška bola všetkými masťami mazaná. Videla, ako sa princ a Zlatovláska do seba zamilovali. A tak im k láske dopomohla. Urobila kotrmelec, premenila sa na dievča so zlatými vlasmi. Tú potom princ vymenil za Zlatohriváka.
Aj v medenom zámku urobil kráľovič dobrý obchod, vymenil Zlatohríváka za vtáka Ohniváka. Avšak kráľovi nedal pravého koňa, ale líšku Ryšku, ktorá sa k nemu vrátila a za koňa so zlatou hrivou sa premenila.
Šťastne sa potom princ vrátil na rodný zámok. Otcovi venoval vtáka Ohniváka, Zlatovláske Zlatohríváka a princeznú so zlatými vlasmi si vzal za ženu.
A kam sa podela ryšavá líška? No, bežala do ďalšej rozprávky....
