Chce to len dobrý smer a dobrú stopu...takže, rýchlo zosadnúť z koňa, vydávame sa najskôr do hotela, pretože tam sa človek vždy najviac dozvie...i keď, tu to vyzerá, že tu veľmi živo nebude!
V hoteli čakalo na Ospalého strelca veľmi zvláštne privítanie – svetlo z petrolejovej lampy dopadalo do zatemnenej miestnosti, kde sa rysovala postava, ktorá ani chvíľku neváhala a podrazila Ospalému strelcovi nohy. Skôr, ako sa stihol nazdať, ocitol sa s celou svojou šírkou a dĺžkou na zemi. To veru nebol dobrý začiatok.
Lenže!! Ospalý strelec nie je žiadny strachopúd, ktorý by sa zľakol len tak hocičoho...aj keď to tak možno na prvý pohľad vyzeralo. Pobral sa, akoby nič, hľadať si voľný stôl.
Ospalý pofajčieval cigaretu a popol klepal s pokojom na zem. Vtom bandita zúrivo vtrhol do sály a pozmetal všetko, čo stálo medzi Ospalým a ním. Stoly i stoličky lietali vo vzduchu, no Ospalý strelec aj naďalej pokojne sedel a klepal popol na zem.
„Pozrimeže,“ Ospalý strelec razom spoznal osobu z plagátu, za ktorú je vypísaná tučná odmena. Strelcov stoický pokoj však ešte väčšmi podráždil onoho kovboja.
Odrazu už neletia len stoly a stoličky!! Už letí aj Ospalý strelec! Páni, toľko nečakaného vzrušenia v tomto pokojnom popoludní! „To sa isto pobavíme,“ myslia si ostatní banditi, „ten malý pokojný chlapík dostane asi poriadnu nakladačku!“
Lenže, to ešte Ospalý strelec nenechal prehovoriť svoje rýchle guľky: rýchlosť, s akou ich vytiahol a začal strieľať bola priam obdivuhodná, nepostrehnuteľná a všetci ostali stáť v nemom úžase s otvorenými ústami. Bum, prásk, guľky lietali vzduchom.
„Tak to by sme mali.“ Kto mohol utiecť, ten utiekol a kto tu ostal, ten má smolu...
„A ešte posledný úlovok. Keď ho vyhodím von oknom, tak už sa tu nikdy viac neukáže a celé mesto bude zachránené,“ domnieval sa strelec a myslel si, že je veľký dobrodinec. Lenže to sa trošku prerátal...
„Šerif? Tak to veru nie je dobré!“ naľakal sa Ospalý strelec. Rozhádzať si to so samotným strážcom poriadku, i keď je to tiež bandita, to nie je dobré znamenie. Odrazu upadol do nemilosti aj on sám!!
Takže, je čas rýchlo sa vypariť aj so svojimi vernými priateľmi. „Teraz už nie je čas hľadať správnu cestu – bežíme ozlomkrky cesta-necesta, to jednoducho musíme zvládnuť, ide mi predsa o krk!“ v duchu si pomyslel strelec.
„Výborne, tak sa mi to napokon podarilo, konečne som sa ich striasol. A kam teraz??“ a myšlienkami už spriada plán, ako dolapí banditu, zarobí si balík peňazí a potom si ich bude niekde užívať. Ibaže, nie je všetko tak, ako si myslí Ospalý strelec.
Jediné, čo si môže povedať je: „Tak toto mi nevyšlo.“ A už ho v putách vedie banda zločincov do svojho zrubu a pekne sa radujú!! Konečne sa im podarilo chytiť toho bezočivého strelca, ktorý sa pokúsil zosmiešniť ich šéfa! Kam sa však podel jeho pes a kde sa šiel pásť jeho kôň?
Tu by mu však aj tak veľmi nepomohli... priviazaný k debni dynamitu – to nevyzerá na dobré vyhliadky a veští to krátku budúcnosť. Veľmi krátku budúcnosť, asi takú krátku, ako je krátka šnúrka od dynamitu.
Alebo žeby predsa len nie? Ako by mu však mohli pomôcť jeho verní priatelia? Oni si s tým však celkom hravo poradili. Vyzerá to, že Ospalý strelec bude mať svoju budúcnosť predsa len o niečo dlhšiu!
Ospalý strelec bol síce zachránený, ale v tomto kraji nadobro skončil. „Tu už neostanem ani o minútu dlhšie, no tú debnu dynamitu si vezmem pre istotu so sebou.“ A čo šerif a bandita? Tí len nechápavo krútia hlavou, ako sa tak ľahko zachránil, keď už mal dávno lietať v povetrí!!
y
