y
Deti v nebezpečí
V mestskom parku je veselo. Rodičia s detmi tu trávia voľné sobotňajšie popoludnie. Jedn si čítajú, ale deti šantia a krikom rušia ticho parku. Hrajú sana pieskovisku, na bojovníkov i ďalšie hry. Nečudo, že dozorca parku ich napomína a upozorňuje na nebezpečie při hre. Šípy, kopie a iné nástroje môžu byť rovnako nebezpečné ako piesok, ktorý hádžu celými hrsťam do očú. „Pekne si sadneme na lavičku a ja vám porozprávam o deťoch v nebezpečí“ hovorí dozorca parku. A tak m začne rozprávať.
Keď Ferko vstával, bol v byte už sám. Rodičia skoro ráno odchádzali do práce. Bol to bystrý a smelý chlapec. Umyl sa, poobliekal, ohral si na plynovom variči raňajky a chystal sa do školy. Ešte raz sa poobzeral po byte, či nie sú zapnuté elektrické a plynové spotrebiče, či netečie voda z kohútka v kúpeľni a v kuchyn. Všetko bolo v poriadku. Zavrel okná a pobral sa do školy.
Kamarát Miško ho nečakal sko sľúbil. Kráčal veselo a ujedal z banána, ktorý mu mamička dala na desiatu. Zbytky odhodil na schodištľ. Ferko sa rozbehol, ale beda! Pošmykol sa na šupke z banánu a len-len že nepadol a neskotúľal sa dolu schodiskom. Mohol si aj nohu zlomiť, ale mal šťastie v nešťastí, lebo pri páde si o zábradlie iba slabo udrel nohu. Miška veľmi trápilo, že svojou neporiadnosťou mohol zapríčiniť bolestivý a ťažký úraz.
Ale nebola to iba jediná chyba, ktorú v ten deň Miško urobil. Veselo sa pustil na križovatku a nevyčkal na prechode signál „volno“ pre chodcov. Div neskočil pod auto, ktorého šofér iba s námahou zabrzdil a na mieste vyhrešil nepozorného a neporiadneho Miška. Ešte aj ľudia, stojací na prechode, vyčítal mu jeho neopatrnosť.
Na ceste do školy museli chlapci prejsť aj jednu veľkú križovatku. Tak sa zarozprávali, že si ani nevšímali okolie a nevnímali svetelné signály. Ľudia i vozidlá sa riadili podla signálov a svetelných ukazateľov. Nič by sa nebolo stalo, keby jeden z chlapcov nebol vbehol do jazdnej dráhy. Našťastie vozidlá prechádzali križovatkou iba malou rýchlosťou, a tak sa nič vážneho nestalo. Inak by už chlapec buď ležal v nemocnici, lebo mŕtvy na ulici.
Aj v škole býva zdravie detí v nebezpečenstve. Oči súdružky učiteľky nemôžu všetko vidieť. Ani to, ako šermujú deti písacími nástrojmi práve vtedy, keď ona píše vetu na tabuľu. Nehovorím, práve sused pichol perom suseda do čela. Čo by sa bolo stalo, ak by to bolo oko?
Pracovné nástroje v rukách detí na hodinách pracovného vyučovania sú tiež veľkým nebezpečenstvom. Žiaci cestou na školský pozemok zanedbali rozostupy, nemali pracovné nástroje správne na ramen, nepozerali sa pred seba a jeden z nich, ako sa otáčal, ostrou motykou ťažšie poranil kamaráta na hlave. Lekár sice ranu ošetril a zašil, ale kým sa rana zahojila, chlapec mal veľké bolesti.
Veru, opatrnosti treba aj pri narábaní s jednoduchými nástrojmi. Kliešte a kladivo v rukch nepozorných chlapcov zapríčiňujú nie jednu odreninu, pomliaždeninu i ťažšie poranenie. Nesprávny úder kladivom na hlavičku klinca, a palec je modrý od bolestivého poranenia.
V školskej dielni pri pracách s drótom, plechom sa používajú mnohé nástroje, ktoré pr nedostatečnej opatrnosti žiakov zapríčiňujú veľké úrazy. Ako bolo správne, upevniť oceľový drót do zveráka! Pri strihaní neodskočil a neporanil suseda.
Niekedy treba vŕtať dierky do dosky alebo plechu ručnou vrtačkou. Je to nástroj, a nie hračka. Treba ho držať správne, ako to chlapcom ukázal súdruh učiteľ. A pozor pritom na ruky a oči!
Ferko cestou zo školy prišiel k domu, z ktorého opadávala omietka a zo strechy padali kusy škridly. Nevšímal si dosku, ktorá bola opretá o múr a an výstrážný nápis na zavesenej tabuľke. Mohlo sa stať nešťastie, keby nebolo staršieho pána, ktorý ešte stačil Ferka zastaviť a upozorniť ho na nebezpečenstvo.
Marienka sa v blízkosti ich domu nedotýkala drótov elektrického vedenia, spadnutých na zem, ktoré v noci potrhala vichrica, ale nebezpečné miesto obišla. Zapamätala si ako ju otecko i súdružka učiteľka varovali pred týmto nebezpečím.
Kamarátov už nemala takých dobrých, lebo navečer vyšli do ulic a kameňami rozbíjali osvetlovacé telesá. Niekedy si vzali aj vzduchovky a strieľali nielen do vtáčikov, ale aj do osvetlenia na ulici, do izolátorov elektrického vedenia, do okien domov, a potom zbabelo ušli. V noci na neosvetlených uliciach sa stalo veľa nešťastí, pre vyčíňanie zlých chlapcov cez deň.
Nad pracovným stolíkom Ferka sa istý večer pri písaní úlohy zotmelo. Žiarovka stolovej lampy zhasla. Malý opravár div nedoplatil na svoje počínanie, keď bez prerušenia prúdu v lampe chcel vymeniť starú žiarovku za novú. Nešťastným dotykom prsta v objímke žiarovky si mohol zapríčiniť aj smrť. Veru, elektrina si svoje obete naozaj nevyberá!
Raz v lete zastihla deti v parku hrozná búrka. Pri hre ani nezbadali nebezpečenstvo, ktoré im hrozilo z ťažkých mrakov. Zrazu bleky a hromobitie s lejakom. Deti splašene pobehúvali v parku a schovávali sa pod košaté stromy. Zabudli na dobré rady rodičov a súdružky učiteľky, i na to, že blesk v súsednej obci pod stromom zabil troch ľudí. Tentoraz sa nič nestalo, lebo búrka šťastlivo prešla. Premočila im iba odev až na kožu.
Marienku zasthla búrka v byte. Pozatvárala obloky, vytiahla zo zástrčiek prívodné šnúry k elektrickým spotrebičom, sadla s do kresla v strede miestnost a kľudne vyčkala, kým sa búrka neskončí. Potom znovu zapojila televízor a ďalej sledovala program pre deti.
Obytné domy a najmä činžáky v meste majú hromozvody. Tieto zachytávajú elektrinu z mrakov v podobe blesku a prevedú ju na zem. Do domov bez hromozvodu môže udrieť blesk a zapálit dom. Zvuky požiarneho auta signlizujú, že v dedine horí. Požiarníci sa snažia zahasiť požiar, niekedy však márne. A tak rodina zostane bez prístrešia, odkázaná na pomoc dobrých ľudí.
Po búrke vybehli deti z domov na ulicu a už sa hrajú futbal. Veselo pobehúvajú a kopú do lopty. Len aby auto, ktoré zatáča do ulice, niektoré dieťa nezrazlo! To je tak, keď si urobia z ulice ihrisko. Ešte šťastie, že počuli trúbenie auta, a rýchle vybehli na chodníky.
V blízkosti rybníka stála tabuľa s výstražným nadpisom „Kúpať sa zakazuje!“ Tabuľu si mnohí dospelí deti nevšímajú a zabúdajú, že rybník za mestom si každý rok vyžiada obete. Aj toho roku sa v ňom utopili už dvaja chlapci. Ľudia však nedbajú často nebezpečie a kúpajú sa v riekach a rybníkoch na neznámych a nebezpečných miestach.
Lepšie urobia tí, ktorí sa idú ochladiť do vôd kúpalisk, kde plavčík chráni ich život pred utopením. Aj tu je všetkým veselo a z vody majú radosť a pôžitok.
Za dobré vysvedčenie dostali chlapci bicykle. Vybrali sa na výlet do blízkeho lesa. Pravidla jazdy na bicykle poznali zo školy, ale na ceste na ne zabúdali a vozili sa, ako sa im len zachcelo. Cesta im patrila celá a šoféri áut trúbili, aby sa nestalo nešťastie. Neskoršie sa však chlapci umúdrili a pokračovali v ceste pekne v rade za sebou, po pravom okraji vozovky.
Bez kompasu a bez mapy sa dostali do hlbokého lesa. Značky na stromoch im bez týchto pomôcok nepomáhali. Dlho blúdili a v strachu začali volať a kričať o pomoc. Aké šťastie, že ich počul horár, napomenul ich a vyviedol z lesa na miesto, kde mali schované bicykle. Domov už jazdli v poriadku a boli šťastni, že sa im na výlete nič zlého nestalo. Deti v parku prosili, aby im ujo dozorca rozprával ďalej. On však mal veľa práce. Sľúbil im, že o týždeň bude v rozprávaní pokračovať.
