y
Desiata pre myšku
Čo vám budem rozprávať, stalo sa za dávnych pradávnych čias, keď ešte boli všetky zvieratká rovnako veľké, chcem povedať milé, a chodili všetky do jednej školy. Učiteľom bol jeleň, kráľ hôr a lúk. Ten jediný bol veľmi múdry a veľký. Učil, ako majú žiť, chrániť sa pred nepriateľmi a chorobami a všetko, čo musia vedieť, aby v Živote obstáli.
Spomedzi všetkých žiakov už vtedy bola najbystrejšia myška. Vždy pribehla do školy prvá. Na čo to bolo platné, keď vždy zabudla doma desiatu.
Ako jej len bolo krušno, keď zbadala veveričku, ako si vybaľuje vrecúško s orieškami! Ani hľadieť na ňu nemohla. Zvrtla sa a pozrela v inú stranu.
Ale tam zbadala kuriatko, ako si vyberá z papierika prosové zrnká.
Odbehla radšej na dvor a hrala sa s loptou. Hrala sa a poskakovala a píšťala, ak sa jej podarilo vyhodiť loptu vysoko, vysoko až po vrch školskej strechy.
Ako tak skákala za loptou, pribehla k hriadke s kvetinami, kde sedel motýľ. Vtedy motýle nesadali na kvet, lebo boli také veľké ako myšky. Motýľ sa zľakol lopty. „Juj, juj“, - kričal, ,,aby mi nespadla na hlavu“. ,.Neboj sa.“ vravela myška, ,,veď ju chytím!“ A naozaj loptu šikovne chytila. Motýľ bol rád a povedal: „Nechceš cukrík? Mamka navarila z agátového medu.“ Potešila sa myška: „Aspoň si dačo liznem!“ Vzala si najväčší cukrík a s chuťou ho zlízala.
Na hodine - práve sa zvieratká učili čítať z javorových listov - bola myška najnepozornejšia. -.Čítaj,“ vravel jej jeleň. Ale myška „ „S nič. „Stalo sa ti dačo?! ,,Bolia ma zuby, joj, joj, mám v nich plno cukru.“ Myške sa práve kývali mliečne zúbky a náramne ju trápili. ,,Tak druhý raz nejedz na desiatu cukríky! Už sme sa predsa učili, že na desiatu jesť cukríky je nezdravé.“
Na druhý deň si myška znovu zabudla desiatu. Výborný chlebík s maslom zostal ležať na. stole. Ktovie už po koľký raz! Dobre, že jej Žalúdok nevykrútilo, keď videla, ako si líška uhrýza koliesko syra a spokojne si oblizuje fúzy.
Vlk sa hostil na celej reťazi safaládok, len mu tak pod zubami lupkalo. Aj ten neposedný vrabec si priniesol uvarené vajce a veselo si z neho zobkal.
„Nebudem už na nikoho pozerať,“ - povedala si myška, ,.radšej si poskáčem so švihadlom.“ A skákala po celom dvore so švihadlom, skákala až po ten najvzdialenejší kút. A tam zbadala osu, ako potajomky oblizovala zmrzlinu. Zabehla si po ňu cez plot do bufetu, aby ju školník - syseľ nezbadal. A teraz sa zľakla, Že ju myška prezradí.
„Chceš trochu zmrzliny?“ opytuje sa chytro osa. A ani nečakala, čo myška povie, vopchala jej do ruky oblátku so zmrzlinou a ušla. „Ďakujem ti, osa,“ potešila sa myška. Ale osa sa už hrala s ostatnými žiakmi, Čo už zjedli svoju desiatu na dvore, „o reťaz“. „Juj, aká je tá zmrzlina studená,“ pomyslela si myška. Bola od skákania riadne vyhriata a upachtená. Zmrzlinou sa prijemne ochladila. Trošku sa i najedia, ale nie veľmi.
Cez vyučovanie ju začala triasť zimnica. A večer a potom v noci ju rozbolela hlava a spuchli jej mandle a riadne ju boleli, že vôbec nemohla prehltnúť. Dostala poriadnu angínu. Zameškala veľa vyučovacích hodín. Od tých čias všetko učivo dobieha a doteraz ho nedobehla. Schudla, zoslabla, zosivela. Svoju pôvodnú farbu viacej nenabrala.
Iba desiatu si zabúdala ako predtým. Vidia zvieratká, že je s myškou zle. Všetky zatiaľ, kým myška bola chorá, podrástli a zosilneli a troška aj dospeli, len myška nie.
Medvedík núka myške zo svojho medu: „Ak si zaješ, zosilnieš ako ja. V mede sú výživné látky.“ „Boleli by ma zuby!“ vraví myška, „nechcem!“
Psík hovorí: „Ponúkol by som ta, ale dnes mi mamka zabalila iba kosť. To nie je na tvoje zuby. Mňa nikdy nebolievajú. Zhryziem veľa kosti.“
„Mäso nechceš?“ núka ju mačka. Má kus mäsa, upečeného pekne na červeno. „Nenúkaj jej mäso, po chorobe je vyslabnutá. Ak chceš, dám ti trocha mlieka. Je zdravšie ako mäso!“ - prihovára sa myške kozliatko. Mlieko ma vo fraške s cumlíkom. Všetky zvieratká sa mu za to vysmievajú. Ani mlieko myška nechce. Hanbí sa piť z cumlíka. Medvedík stále dobiedza: „Toho medu, myška, aspoň ochutnaj!“
Zajko skrýva za chrbát mrkvičku. Aj by myške ponúkol, aj sa bojí, že by priveľký kus odhryzla. Veď má iba kúsok. Zostal by hladný.
Odrazu k myške pribehol ježko. „Priniesol som si dve jabĺčka, chceš, jedno ti dám?“ Myške sa zapáčilo pekné červené jabĺčko. Vzala si a s chuťou do neho zahryzla.
Príde jeleň k žiakom na dvor: „Ty počuj,“ vraví myške, „napíšeš na domácu úlohu: „každý deň si budem nosiť desiatu: mlieko, ovocie a zeleninu, aby som bola silná a zdravá“ a prilep si to doma na stenu, na všetky dvere i na stôl, aby si nezabudla.“
Čože by si myška so svojím, malým rozumčekom zapamätala! Všetky zvieratká vyrástli, niektoré viacej, niektoré menej, len myška nie. Zostala malá. drobná, dengľavá.
