Detail: nohy husí a kačiek. Raz,dva, raz dva – do kroku, kráčajú si k potoku vtačie nôžky vedľa seba. Kto to kráča? Hádať treba. To sú prstry, tam sú blany. Sú to žaby a či vrany? Chichi, deti, smiešne kúsky – veď sú to tam biele húsky.
Celok: husi v rade, za nimi kačky. Kráčajú si rovno v rade – ťapi, ťapi ku záhrade. Húsky čisté snehobiele, krk vysoký, očká smelé, žltý zobák: ga, ga, ga, ga, vo vode sa chasa miaga. A za nimi kačky mladé tackajú sa v smiešnom rade.
Husi a kačky plávajú na vode. Niektoré kačky robia kotrmelce. A pľask, už sú v potoku, samý špľachot, samý krik. Zrazu len šmyk! pod vodu – radostný okamžik. Jazierka i mútne mláky, to je svet pro vodné vtáky – pre kačací národík. „My sa máme ako nik!“
Moriak. Durdí sa. Hudri, hudri, tak sa hnevá, tak sa durdí, nafúkaný, rozčuchraný, taký pyšný, taký múdry.
Morka s morčatami. Odháňa psíka. A tá morka? Skromná pani, odvážne si deti bráni. - A ten psík nezbedník nech si kožu pred ňou chráni.
Strom, k nemu vedú v snehu jasne viditeľné mačacie stopy. Čieže sú to stopy v snehu? Liezlo tade zviera v strehu. Pro strome sa stopa stráca. Odletelo čudné vtáča? Nože, deti, uhádnite, kdeže je to zviera skryté?
Pohľad na väčšie psie stopy v snehu, smetujúce k stromu z druhej strany. Z druhej strany hlbšie ťapky vytlačili väčšie labky.
Dunčo sedí pod stromom a začudovane sa díva hore do koruny. Pod stromom už Dunčo sedí, do konárov hore sliedi.
Čierny kocúr leží na konári. Dunčo skáče dole na peň a breše. Haf, haf, Dunčo na dvore, kto sedí na javore? - Aha, Murko, kocúr svieži v korune si figliar leží. A ten Dunčo len si skáče, labou hrabe, márna snaha, na strom sa ver nevyškrabe. Poskakuje, vrčí, zúťi a sa trápi – darmo, Dunčo! Nie si Murko, nemáš drápy!
Hlava veľkého králika domáceho. Žerie veľký kapustný list. Kto to chrumká čerstvé listy? Je to králik biely, čistý.
Hopkajúci králik. Dlhé uši bystro dvíha, chvostík sa mu sem-tam mihá.
Detail koňa zapriahnutého do brán. Aké to krásne zvieratko hrdé, podkovy dupodú po ceste tvrdé, dlhý chvost povieva vo vetre prudkom. Priekopu preletí zvieratko hupkom, cvála a klusá a letí a beží, rozviata hriva mu na chrbte leží. Vozí a orie a vláči a bráni – dobré je do voza, do pluha, saní.
Pohľad na cirkusovú arénu s bežiacim koňom a krasojezdkyňou. Aj v cirkuse dupocú kopytá koní, tátošík hlávku si dvíha a kloní – dokola cvála a letí – pozritľ, pozrite, deti!
Detail: Hlava kravy, ktorá požiera trávu. Aká je to veľká hlava, z papule jej trčí tráva. Rohy to má, žiadne strachy, veď je to tvor veľmi plachý.
Detail – nohy kravy. „Načo má krava kopytá?“ - Hanka sa mamky opýta. A mamka hneď zasa Hanky: „Načo sú tebe topánky?“ - „Aby sa nohy nedrali, aby si pružne šľapali.“ „Krave zas kopytá nohy chránia, tak si ich pri chôdzi nedoráňa.“
Kravy v stáde. Tiché a družné je to zviera. Keď sa z paše domov zberá, krotko v stáde vykračuje, vytvrale pritom žuje.
Krava v stajnici. Doja ju. Čo to strieka do šechtára? Cícerkom to tečie, strieka? Dojička sa o to stará, aby deti mali mlieka. Mlieka, masla, syra dáva – ktoré zviera? - Áno – krava.
Stádo oviec, bača, pes. V pozadí košiar, hory. „Dobrý deň, bača, kamže, kam?“ „Stádo si na pašu zaháňam!“ „A tie chlpane strapaté aj na noc v horách necháte?“ „Kdeže by, deti, to ver nie, Bodrík ich v košiar zaženie.“ „Dajte nám žinčice, bača náš!“ „Príďte si v podvečer na salaš!“
Hlava kozy s rohami. Akáže to čudná hlava, ani ovca, ani krava: bradu má a krátke rohy – nebojíte sa mátohy? -
Babka vedie kozu na povrázku. Babka vedie a povrázku bradatú a čudnú krásku, rohy má, no nie, je hrozná, ktože ju z vás, deti pozná? Jurko, Miško, Katka, Róza? Uhádli ste, je to koza!
Koza s kozliatkami. Jaj, však sú chutné mláďatká – tie malé biele kozliatka. A tá kozička? Ta ich mať. Choďte sa s nimi poihrať! Len chvíľku, chvíľočku krátku, poznáte, deti rozprávku o kozliatku?
Oštípané. Ležia, stoja, ryjú blato. Vidíte t milé zviera? Po chlievoch sa poneviera. Tučné, hrubé, chrochtá, kvíka – malým chvostom vrtko myká. Rypákom zas ryje blato – dobré mäsko dáva zato.
Dvor s holubníkom. Okolo ostatné domáce zvieratká. Pekný domček na kole postavili na dvore a v domčeku – istá vec- býva veľký krásavec. Večer si vždy susedku zavolá na besiedku, a tak si tam pekne hudú, že sa navždy ľúbiť budú.
Holub na streche. Na streche, hľa, aká krása! Vrkú, vrkú – nadúva sa. Hrdo si tam vykračuje, sem-tam čulo poletuje.
Letiace biele holuby a poštovné holuby. Viete, deti, že je holub listár skvelý? Poštu nosí, prelietava svet náš celý. Leť, holubček, leťte, vtáčky, smelo vpred, pozdravujte pekne – rúče celý svet, všetkým ľuďom noste radosť, pokoj, mier, aby svet bol plný krás a plný hier.
y
