y
Ulica nie je ihrisko
Milé deti ! Dnes si porozprávame o tom, ako sa máme správať na ulici, aby sa nám nestala nehoda. Po uliciach nechodia len ľudia, ale aj autá, motorky, električky a iné dopravné prostriedky, ktoré idú veľmi rýchlo a treba dávať pozor, aby vás nezrazili a neponárali. Ako sa máte správať na ulici, ukážeme si na malom chlapcovi, ktorý sa volá Mirke, Je práve taký, ako každý z vás; rád behá, skáče, a hrá futbal. Býva vo veľkom meste, kde je na uliciach veľmi rušno.
Takto vyzerá rušná križovatka v meste, kde býva aj náš Mirko, Premáva tu veľa áut, električiek, motoriek a prechádza veľa ľudí, ktorí sa ponáhľajú do práce a do školy. Kto by mi z vás, deti, vedel povedať, aké vozidlá, čiže dopravné prostriedky vidíte na obrázku?
Tu, deti, vidíte, ako ide Mirko s mamičkou a menším bračekom Igorom po ulici. Donedávna ich ešte oboch vodila mamička každé ráno do materskej školy. Na chodníku chlapci kráčali vždy po pravej strane a držali sa za ruku. Mamička išla po strane od cesty, aby sa chlapcom nič nestalo.
Keď prechádzali spolu cez cestu, chlapci vykročili rezkejšie a dávali aj sami pozor, či nejde nejaké vozidlo.
V materskej škole deti chodili každý deň na prechádzku. Išli vždy vo dvojiciach a pri prechádzaní cesty sa držali za ruku. Deti sa neobzerali a kráčali rýchlejšie, aby boli čím skôr na druhej strane chodníka. Súdružka učiteľka dávala pozor, či nejde nejaké auto.
Mirko však rástol, jedného dna opustil materskú školu a stal sa prváčikom. Mamička ho zaviedla do školy, kde odteraz bude chodiť každý deň. Pri prechádzaní cesty Mirko sa už nedrží mamičkinej ruky, ale kráča vedľa nej. Mamička mu hovorí, aby dával dobrý pozor, či nejde nejaké vozidlo. Mirko pozná už všetky druhy vozidiel a dokonca aj značky áut a vie, že chodia veľmi rýchlo.
Aj na chodníku sa Mirko správa, ako sa patrí. Pomáha mamičke, ktorá je zamestnaná a preto chodí i sám nakupovať. Po chodníku ide vždy po pravej strane, nebeží a neobzerá sa.
Mirkova mamička, aj otecko chodia do práce, a preto nemôžu vždy Mirka odprevádzať do školy a chodiť pre neho, keď sa skončí vyučovanie. Preto vždy, keď idú spolu po meste, vysvetľujú mu, ako sa má správať na ulici, aby sa aj sám naučil chodiť do školy. Otecko poučuje Mirka: „Tieto čiary cez ulicu označujú, kade môžeš prechádzať na druhu stranu. Pred takýmto označeným prechodom ujo vodič musí spomaliť jazdu.“
„Keď máš prejsť cez cestu, najprv sa pozri na ľavú stranu, či odtiaľ nejde nejaké vozidlo a potom na pravú. Z pravej strany môže ísť vozidlo na druhej polovici cesty. To preto, že vozidlá jazdia po svojej pravej strane. Ak je cesta voľná, nebež, ale rýchlymi krokmi prejdi na druhú stranu. Oči maj stále na stopkách, či medzitým nepribehlo nejaké vozidlo.“
„No, teraz je cesta voľná a môžeš prejsť na druhú stranu. Choď po označenom prechode a najkratšou cestou.“
„Ak by ťa dostihlo auto uprostred cesty, radšej sa pokojne zastav a ukáž vodičovi, že môže prejsť okolo teba.“
„Prechody bývajú označené čiarami len na rušnejších uliciach. Tam kde čiary nie sú, prechádzaj najkratšou cestou.“
„Ak stojí pri chodníku auto, ktoré ti bráni vo výhľade, pozri sa najprv, či za ním nejde vozidlo. Radšej však chod kúsok ďalej, aby si na cestu dobre videl.“
„Práve tak, keď vystupuješ z autobusu a chceš prejsť cez cestu, musíš dávať pozor, lebo máš zakrytý výhľad.“
„Na križovatke dávaj ešte väčší pozor, lebo tu prichádzajú vozidlá z rozličných strán.“
„Aby na križovatke bol poriadok, dopravu riadi príslušník verejnej bezpečnosti - dopravný strážnik. Dáva znamenie tak chodcom ako aj vozidlám. Treba dávať pozor, ktorým smerom tento ujo ukazuje voľnu cestu.“
„Keď nevieš, kedy prejsť cez križovatku, čakaj s ostatnými ľuďmi. A keď dá ujo strážnik znamenie, prejdi s ostatnými na druhú stranu.“
„Na niektorých križovatkách doprava sa riadi svetelnými signálmi. Tu sa striedajú tri farby: dolné svetlo je zelené a znamená, že v tom smere je voľný prechod. Keď svieti oranžové svetlo, treba už dávať pozor, lebo príde červené. Pri červenom svetle nesmie sa prechádzať cez cestu. Musíš čakať, až sa zas objaví zelené svetlo. Signály platia pre chodcov aj pre vozidlá.“
„Aj v električke alebo v autobuse sa musíš správať podľa predpisov. Vždy nastupuj a vystupuj, len keď vozidlo stojí. Postup dovnútra a neostávaj stáť na schodíkoch. Takouto jazdou na schodoch električky prišiel už nejeden chlapec k úrazu! Chlapci na obrázku sa teraz smejú, ale neuvedomujú si, ako môže takéto vozenie na schodoch skončiť !“
„Keď na skončí vyučovanie, nesmieš bežať priamo z brány školy na cestu. Zábradlie pred školou je na to, aby zabránilo deťom vbehnúť rovno pod kolesá auta.“
„Po ceste zo školy musíš dávať ešte väčší pozor, lebo cez deň jazdí na ulici oveľa viac vozidiel. Viem, že rád skáčeš, beháš a nadovšetko rád hráš futbal. Vieš však dobre, že toto všetko sa nesmie robiť na ulici. Na branie sú detské ihriská. Čo myslíš, robia to správne títo chlapci ?“
„Ani v tichej uličke sa nehraj s loptou, lebo môže odletieť na cestu rovno pod kolesá idúceho auta. Tento raz sa to dobre skončilo, lebo ujo vodič stačil ešte zabrzdiť.“
„A toto je zas čo? Už koľko detí prišlo takto o život, alebo skončilo v nemocnici, keď sa chceli iba kúsok cesty odviezť takto na voze alebo aute.“
„Kolobežka nie je dopravný prostriedok, a preto nepatrí na cestu. Môže chodiť, samozrejme nie veľmi rýchlo iba po chodníku. Aby jazda po ceste neskončila takto! Všetky nezbednosti a hry na ulici, často končievajú v nemocnici.“
„A keď príde zima a napadne sneh, v meste sa môže sánkovať alebo korčuľovať len na takých miestach, ktoré sú pre tento účel vyhradené. Sú vždy označené zvláštnymi tabuľami.“
„Keď si dostal za dobré vysvedčenie bicykel, musíš vedieť dodržiavať dopravné predpisy. Jazdi vždy len po pravej strane blízko kraja cesty. Ak idete na bicykloch viacerí, nesmiete jazdiť vedľa seba, ale za sebou. Dávaj stále pozor, najmä keď predbiehaš stojace vozidlá, a nemáš výhľad. Z vrškov sa nespúšťaj príliš rýchlo dolu. Pri jazde nepúšťaj riadidlá a drž nohy na pedáloch.“
„Pamätáš sa, keď si bol cez prázdniny u starej mamy? Tam si chodil aj po hradskej, kde nebolo chodníka. Po takejto ceste si kráčal po ľavom okraji, aby si dobre videl vozidlo, ktoré ide proti tebe. Iba takto ťa môže obísť a zozadu ťa nemôže žiadne vozidlo prekvapiť.“
„Tak a teraz ukáž sám, ako vieš chodiť a správať sa na ulici. Keď prechádzaš cez cestu? dobre sa vždy poobzeraj a dávaj stále pozor, aby si pre svoju neopatrnosť neutrpel uraz. Keď niečo nevieš, radšej sa spýtaj a popros o pomoc starších. Na ulici ti pomôže aj tento ujo, príslušník Zboru verejnej bezpečnosti, ktorý sa stará aj o tvoju bezpečnosť.“
