y
Tri motyle
Slniečko čoraz väčšmi hrialo. Pod bielou perinou snehu zobúdzala sa snežienka. Kuk vystrčila svoju bielu hlávku a poobzerala sa. Hneď na to vystrela jeden, potom druhý lístok. Jar je tu, jar! Zaradovala sa snežienka.
Trávička sa rozzelenala. Na lúke rozkvitli púpavy sedmikrások a fialky. Zuzka si vyšla na prechádzku, aby sa nadýchala sladkej jarnej vône a poobzerala sa, čo všetko sa na okolí deje.
Na bielom kvete sedmokrásky sedela včielka. Vycuciavala sladkú šťavu a zbierala peľ do košíka. Potom roztiahla krídelká, zabzučala a odletela domov do úľa.
Po mladej halúzke liezla lienka. Na chodníku sa prechádzali dva chrobáky. Jeden ako zo zlata a druhý zelený ako drahokam. Ako rada by ich Zuzka pohladila! Ale chrobáky sa skryli v tráve a lienka hupkom brnk, brnk odletela – a už jej nebolo.
Neďaleko nej poletovali krásne farebné motýle. Biely, žltý, belasý aj červený. Krížom-krážom z kveta na kvet, hore, dole. Spievali si jarnú veselú priseň a šantili ostošesť.
Tancovali kolo kolo mlynské s pyšnou vážkou opreteky.
Potom si z kvietikov urobili veľký tunel. Sadli si na húsenicu, tá im bola ako vlak, bežala aj naopak.
Tancovali, ihrali sa a nakoniec dohodli sa, že šantenia olo dosť. Unavené, vyčerpané doleteli k potôčiku. Už veslujú, už sa vezú na lístočku naši traja nezbedníci. Ahoj, deti!
Ale beda! Pri potoku z druhej strany, starý žabiak v lopušine práve zíval. Naši malí motýlici ho nezbadali a len tak-tak, že mu nevleteli rovno do žalúdka. Neprišiel o život nik, ale Mlynárik, chudčik dorňal si nožičku. Ojoj, ojoj, beda, beda!!
A tu zrazu kde se vzal tam sa vzal, lučný koník pri nich stál, že zavezie raneného motýlika k lekárovi.
Už aj letí, už aj cvála v krásnom koč zapriahnutý luční koník s Mlynárikom motýlkom k doktorov Čmeliakovi. On vraj taký liečik má, čo vylieči každú ranu zvieratkám.
Doktor Čmeliak vedomosti veľké mal. Prezrel nohu, vymyl ranu a potom ju obviazal. Motýlikovi Mlynárikovi dobre jesť a v postieľočke prísne ležať prikázual.
Dvaja smutní motýlici nelenili, hneď ku kvietkom za potôčik odleteli. Ľutovali sedmokrásky raneného motýlika, natočili sladkej šťavy do vedierka.
Dobre bolo Mlynárikovi v postel, keď sa takto obidvaja motýlici o chorého kamaráta starali.
Urobili kolísočku z púpavy, na nej nášho Mlynárika do večera hojdali.
A nakoniec urobili motýlici hostinu. Hop, hop, hop od zeme a teraz sa najeme! Tancoval, spievali si, bolo m zas veselo.
Keď sa Zuzka vrátla domov, porozprávala deťom, čo všetko na lúke zažila a videla. Bolo im všetkým milo, že sa Mlynárik zachránl a že sa traja motýlic mali tak veľmi radi.
