y
Pampúšik
Žil raz starček so starenkou.
Starček raz poprosil: „Upraž mi, starenka, pampúšik. „Z čoho, že ti upražiť, keď múčky nemám?“ „Poškrab po truhlici, pomeť po múčnici. A tak na pampúšik nazbieraš.“ Vzala starenka krídelko. Po truhlici poškrabala, po múčnici pozmetala. Nazbierala za dve hrsti múky.
Zarobila cesto na smotane, umiesila pampúšik. Potom ho vypražila na masle, položila na oblôčik vychladnúť.
Poležkal si pampúšik na obloku, poležkal a začal sa nudiť.
Zobral sa a - kotúl dolu! Z obloka na lavičku, z lavičky na dlážku. Po dlážke ku dverám. Preskočil prah v pitvore.
Z pitvora na dvor, z dvora za vráta. Kotúľal sa po ceste vždy ďalej a ďalej, vždy ďalej a ďalej.
Kotúľa sa pampúšik po ceste a stretne zajaca: „Pampúšik, pampúšik, ja ťa zjem“. „Nezjedz ma, zajačik - ušiačik. Zaspievam ti pesničku: Ja som pampúch- pampúšik po truhlici škrabaný, po múčnici metený, na pekáči pražený, na oblôčku chladený. Utiekol som dedkovi, Utiekol som babičke, a tebe, zajko, tiež utečiem.“
I kotúľal sa pampúšik ďalej. A zajac si len oči pretrel.
Kotúľa sa pampúšik a stretne vlka: „Pampúšik, pampúšik, ja ťa zjem“. „Nezjedz ma, sivý vlk, zaspievam ti pesničku: Ja som pampúch- pampúšik po truhlici škrabaný, po múčnici metený, na pekáči pražený, na oblôčku chladený. Utiekol som dedkovi, utiekol som babičke, utiekol som zajkovi, a tebe, vlk, tiež ľahko utečiem.“
A pustil sa kotúľať ďalej. Vlk si len oči pretrel.
Kotúľa sa pampúšik po hore a stretne medveďa: „Pampúšik, pampúšik, ja ťa zjem“. „Kdeže ma ty, ťarbalák, môžeš zjesť. Ja som pampúch- pampúšik, po truhlici škrabaný po múčnici metený, na pekáči pražený, na oblôčiku chladený. Utiekol som dedkovi, utiekol som babičke, utiekol som zajkovi, utiekol som vlkovi, a tebe medveď, ešte ľahšie utečem.“
A kotúľal sa znovu ďalej. Medveď si len oči pretrel.
Kotúľa sa pampúšik, kotúľa, v tom stretne líšku: „Dobré zdravie, pampúšik. Aký si peknučký a červenučký. Kdeže sa kotúľaš?“ „Kotúľam sa po cestičke.“ „Zastav sa, pampúšik, zaspievaj mi pesničku.“ Pampúšik rád, že ho líška pochválila, zastavil sa a spieval: Ja som pampúch- pampúšik, po truhlici škrabaný po múčnici metený, na pekáči pražený, na oblôčiku chladený. Utiekol som dedkovi, utiekol som babičke, utiekol som zajkovi, utiekol som vlkovi, utiekol som medveďovi, a tebe, líška, tiež ľahko utečiem.“ Pampúšik spieva a líška sa k nemu vždy viac a viac prikrádala. „Ach, aká utešená pesnička. Lenže ja som, pampúšik, už stará. Zle počujem. Sadniže si mi na noštek a zaspievaj ešte raz, ale hlasnejšie.“
Pampúšik sa zaradoval, že sa jeho pesnička líške zapáčila. Vyskočil jej na nos a zaspieval ešte raz: Ja som pampúch- pampúšik, po truhlici škrabaný po múčnici metený, na pekáči pražený, na oblôčiku chladený. Utiekol som dedkovi, utiekol som babičke, utiekol som zajkovi, utiekol som vlkovi, utiekol som medveďovi, a tebe, líška, tiež ľahko utečiem. Ďakujem pampúšik. Krásna je tvoja pesnička. Rada by som ju ešte raz počula. Sadni si mi na jazýček a zaspievaj ostatný raz.“
Pampúšik skočil líške na jazyk, a líška - ham, zjedla ho.