Stretli sa pri šoférovi, kde si chceli kúpiť cestovný lístok až na kúpalisko. Ale darmo, také malé lístky, aké potrebujú mikróby, sa ešte nikomu nepodarilo vyrobiť, a tak mikrób Gejza a mikrób Baltazár museli cestovať na čierno. Neviem prečo sa trápili, že ich nachytá revízor. Ani jeden revízor nenosí predsa so sebou mikroskop a uvidieť mikróby bez mikroskopu, to by nedokázal ani Dr. Múdrahlava!
Nakoniec sa ale všetko dobre skončilo. Autobus zastal rovno pred kúpaliskom a dvaja naši mládenci vyskočili z neho ako srnky.
Ani sa nezastavili v šatni, aby sa prezliekli do plaviek. Nemusím vám hádam povedať, prečo. Také malé plavky, aké potrebujú mikróby, nedostať kúpiť ani v jednom obchode.
Keď dobehli k bazénu, čupli si na samý kraj a hľadeli, ako sa to všetko vo vode hmýri a čľapká a výska a potápa. - To je senzi, však, Baltazár! - ozval sa mikrób Gejza a od nadšenia len-len že nespadol do vody.
- Pravdu vravíš, Gejza, je to ozaj senzi! - prisvedčil mikrób Baltazar a v poslednej chvíli zadržal kamaráta. Potom si obaja zašli pod sprchy. Tam sa trocha ochladili a hybaj do piesku medzi deti.
Najviac sa im páčil hrad, ktorý si z piesku postavili dvaja velikánski chlapci, Janko a Jožko.
Hrad mal desať vežičiek a ozrutánsku bránu s padacím mostom. Chýbala tam už len princezná. Nič to, pomyslel si mikrób Gejza, aj tak som už dávno nevidel takýto pekný hrad. Tí, čo ho postavili, museli mať veru šikovné ruky.
Takto mudroval strapatý mikrób Gejza a skočil na ruku prvému zo staviteľov, veľkému Jožkovi. Zbehol po ukazováku, preliezol na palec a schoval sa pod nechet.
Keď to videl zafúľaný mikrób Baltazár, nelenil a pod ho na druhého staviteľa, veľkého Janka. Preliezol z ukazováka na malíček a schoval s a- pod nechet.
Od tejto chvíle kam sa pohol Janko s Jožkom, tam boli s nimi aj naši dvaja šibali, mikrób Gejza a mikrób Baltazár, Hrali sa s nimi v piesku. Váľali sa v tráve. Prechádzali sa s nimi po kúpalisku. Len keď Janko a Jožko zamierili k bazénu, vtedy z nich zoskočili a počkali, až sa vykúpu. Dávali však dobrý pozor, aby chlapcov nestratili z očí. Zvykli si už na nich a neradi by si hľadali nových kamarátov. Preto len čo Janko s Jožkom vyliezli z vody, už aj boli opäť pri nich.
Čoskoro sa však zotmelo. Ľudia začali odchádzať z kúpaliska a Janko s Jožkom sa chytili za hlavu. Panebože, ak neprídu včas na večeru, zajtra za trest celý deň budú zamknutí v izbe. Nijaké kúpalisko, nijaké hrady z piesku!
Obliekli sa preto rýchlo ako blesk a rozbehli sa po večernej ulici. Janko beží domov so zafúľaným mikróbom Baltazárom pod nechtom. Jožko beží domov so strapatým mikróbom Gejzom pod nechtom. Ale teraz pozor, milé deti. Tí z vás, čo si mysleli, že je koniec rozprávky, veru sa poriadne mýlili.
Janko totiž dobehne domov a skôr než si sadne za stôl, aby zjedol rezance s makom, urobí toto ...
Áno, Janko si umyl ruky a zafúľaný mikrób Baltazár zletel rovno do umývadla.
A čo kamarát Jožko, čo urobil ten? Och, ten neurobil vôbec nič. Sadol si rovno za stôl, aby zjedol rezance s orechami. Strapatý mikrób Gejza zvýskol od radosti, lebo celý den čakal iba na to. Chvíľu si počkal a potom opatrne zliezol na Jožkovu vidličku. A odtiaľ ... áno, odtiaľ priamo ....
Ako vidíte, milé deti, toto je veľká posteľ a v nej pod perinou leží chudák pacient. Keby ste Ien vedeli, aký je chorý! Jojká a ochká, horekuje a božekuje. Má takú vysokú horúčku, až sa stromy zelenajú. Oči mu slzia a v hrdle ho škriabe tisíc špendlíkov!
Tak čo, deti, uhádnete, ktorý z našich chlapcov bedáka v tejto posteli? Je to Jožko? Alebo Janko? Keby ste to ani do večera neuhádli, napíšte mi a ja vám to potom prezradím.
y
