y
O Táninej cukrárni
Kde bolo, tam bolo, žili si raz dvaja známi - strapatý mikrób Gejza a zafúľaný mikrób Baltazár. Nedávno sa ešte preháňali po kúpalisku, lebo slnko pálilo ako pec a v takej spare je najrozumnejšie pobrať sa niekam k vode. Teraz je však jeseň a v takom nečase sa nechodí na kúpalisko, ale celkom inam.
— Počuj, Gejza! — ozval sa zafúľaný mikrób Baltazár. —Takú chuť som ti dostal na makový koláč, že až! —Namojveru, Baltazár! — vyskočil strapatý mikrób Gejza. — To je skvelý nápad! Poďme rýchlo do cukrárne!
Strapatý mikrób Gejza a zafúľaný mikrób Baltazár nelenili a vošli do najlepšej cukrárne v celom okolí.
Iste tušíte, milé deti, že tá cukráreň nepatrí nikomu inému ako malej Táni. Každý večer je v nej zopár kusov torty a niekedy aj veľké kopce šľahačky.
Nečudo, že naši dvaja hladoši sa o chvíľu začali cítiť v cukrárni ako v siedmom nebi. Jedli a jedli, až im zrazu odleteli všetky gombíky z nohavíc.
Jeden gombík spravil — frnk! Druhý gombík spravil- cvrnk! Tretí gombík—drnk! Štvrtý gombík—jej! Táňa hrozitánsky zjojkla a neviem veru, ako by sa to všetko skončilo, keby nebolo Starého Múdreho Zuba!
Ach tak, milé deti, vy neviete, kto je Starý Múdry Zub! Len sa lepšie pozrite, áno, to je presne on. Dobrý duch všetkých neposlušných Tání. Sedí v sklenom zámku za siedmimi horami a za siedmimi dolinami a keď sa niekde objaví strapatý mikrób Gejza a zafúľaný mikrób Baltazár, zazvoní mu nad hlavou veľký zvonček. Cink — cink, cink —cink. Starý Múdry Zub rýchlo vyskočí, lebo vie, že v Táninej cukrárni nastala galiba.
Zoberie si ozrutánsku kefu a hybaj za Gejzom a Baltazárom. Malá Táňa ani netuší, že každý večer ešte predtým, ako zaspí, Starý Múdry Zub jej prejde kefou po cukrárni.
Najprv po jej hornej časti. Zhora dole, zhora dole.
A potom zasa po jej dolnej časti. Zdola hore, zdola hore. Mali by ste vidieť, milé deti, ako potom vystrája strapatý mikrób Gejza a zafúľaný mikrób Baltazár.
Schovávajú sa do každej medzierky, vyplazujú odtiaľ jazyk a ťahajú zlostne Starý Múdry Zub za plášť. Namojveru, takú naháňačku by nevymyslel ani Laurel a Hardy. Ale Starý Múdry Zub sa nedá. Vyčistil už predsa nejednu cukráreň a pozná Gejzu i Baltazára ako vlastnú dlaň. Preto vymyslel na nich ešte jednu úžasnú fintu.
Predstavte si, že každý raz, keď sa v Táninej cukrárni objavia dajaké dobroty, zoberie dlhú hadicu a varúúúj!
Takú šmýkačku, aká sa strhla teraz, by nevymyslel ani Chaplin. To však ešte nie je všetko. Len čo sa haravara utíši a...
...Gejza s Baltazárom si porozvešajú šaty, aby im do rána uschli, zistia zrazu, že sú znova hladní ako vlci. Aj by jedli, ale nemajú čo.
— Aha, Gejza!—ozve sa po chvíli zafúľaný mikrób Baltazár.—Tam je konečne zasa dačo pod zub! —Sláva, Baltazár!—vykríkne strapatý mikrób Gejza. —Už nám nebudú cigáni vyhrávať v bruchu! — Len čo však obaja dojedli veľký kus koláča a obzreli sa po ďalšej maškrte, zbledli zrazu, akoby uvideli živé strašidlo. Predstavte si, čo im vyparatil Starý Múdry Zub!
Kým sa napchávali sladkou tortou, podstrčil im plné misy ovocia a zeleniny!
Už len od pohľadu na ovocie sa našim viťúzom tak zakrútila hlava, že zoslabli ako muchy!
Teraz už má Starý Múdry Zub ľahkú prácu. Chytí oboch mládencov za uši a vyšmarí ich z cukrárne. —Hybajte, chuligáni!—zakričí ešte za nimi a poberie sa domov, do skleného zámku za siedmimi horami a za siedmimi dolinami.
Ale len čo vkročil do svojej komnaty, opäť sa ozval veľký zvonček. Cink — cink. Cink — cink. Starý Múdry Zub dobre vie, čo to znamená. Strapatý mikrób Gejza a zafúľaný mikrób Baltazár zrejme zasa dostali chuť na maškrty.
Vracajú sa tam, odkiaľ ich pred chvíľou vyhodil. Ale Starý Múdry Zub nemôže večne lietať ako tátoš, hoci je z rozprávky. Má už predsa svoje roky a práve dnes ráno si povedal, že už pôjde do výslužby.
Uvelebil sa preto vo veľkom kresle uprostred komnaty a sladko zaspal. Zvonček môže zvoniť, koľko sa mu zachce, Starý Múdry Zub nevyjde už viacej zo skleného zámku, a tak si malá Táňa bude musieť odteraz poradiť už sama. Verím však, že to neoľutuje.
Pochváli ju potom nielen mamička, ale aj ujo lekár, ktorý jej možno daruje ďalšiu rozprávku o Starom Múdrom Zube.
