y
Pokazená nálada
Vzrušené sú v lese všetky zvieratá, vtáča, stromy kvietky. Od rána je celý les v príprave na veľký ples.
Neďaleko strmej strane v jazierku sa kúpu lane a srnčiatko pri kríčku kefuje si bundičku.
Sláviky i drozdy spolu náhlia sa do spevokolu. A čo medveď? Skúša hlas, bude hrať na kontrabas.
V príprave sú starí, mladí, aj chorí by išli radi. Mladý párik zajačí rád je, že si zaskočí.
Zajačky sú podľa zvyku prichystané v okamžiku. Staré vážne nesú hruď, hurhaj mladých v diaľku čuť.
Hneď pri vchode na slávnosti k strelnici zve sojka hostí. Možno vyhrať na ruku poľovníka z kaučuku.
Nikto nesmie obísť líšku, nedovolia slinky v pysku; hľa v jej vábnej kuchyni druhov zmrzliny.
Líška rezko skočiť stačí. „Dve zmrzlinky? Nech sa páči i cukrovej vaty prút... Zajačkovia, dobrú chuť!
Veverička tiež sa pýta, či je sladkú a dosť sýta. Vtom: „Au!“ výkrik ušiaka všetkých vôkol naľaká.
Posol krtko ihneď bežká. „Kde je lekár?“ Volá ježka. Od bolesti do mdloby padol zajko úbohý.
Ježko tam bol v prvej chvíli s kapsou liekov, injekcií. Skúma zajka od hlavy, zbadal zúbok deravý.
Od boľačky puchne líce, treba ísť do nemocnice. Cupká zajko cupi-cup, vraj mu skúsia liečiť zub.
A lesom sa z majálesu do ďaleka spevy nesú. Iba zajko v zármutku uvažuje o zúbku.
Keby si bol šetril zuby, jedol mrkvu, hrýzol hlúby, zdravé by ich teraz mal, na plese by tancoval.
Ale že on z lesných hostí najviac trpel na sladkosti a obchádzal kefku - hlúb, pokazil si mladý zub.
Škoda zajka, škoda veru; teraz želie v zube dieru. Radí všetkým oddane: „Vám nech sa tak nestane!“
Zúbky pekné, silné, zdravé rastú len pri správnej strave. Všade majú dobrý chýr zelenina, mlieko, syr.
Za pomoci kefky, vody ochrániš ich od nehody. Biele zuby ako sneh - základ zdravia, radosť, smiech!
