Dlho chodili, až jedného dňa Bobeš našiel v hore jaskyňu a v nej stôl s dobrou večerou pre troch a tri lôžka. Po večeri Mikeš určil, že hliadku v noci bude mať Bobeš.
Kamaráti usnuli a Bobšovi sa tiež oči glejili. Naraz dostal facku, že sa mu v očiach zaiskrilo. Vyskočí a vidí mužíčka s dlhými fúzami. Mal na sebe červený pláštik a čierne oči tak pálčivé, že Bobeš nedostal zo seba ani slova. Mužík ešte zhodil zo spiacich hune a odišiel.
Ráno Bobeš mlčal, aby sa mu Mikeš nevysmial. „Urobíš oheň a potom si môžeš zdriemnúť,“ povedal Mikeš a chystal sa s Kubom na lov. Pred jaskyňou zdvihol list pergamenu. Dozvedel sa z neho, že kto prečíta napísané slová nad mrtvým, hneď sa vzkriesi.
Bobeš umyl riad, urobil oheň a mužík v červenom pláštiku sa objavil zase. Poradil Bobšovi, aby vyliezol do komína, že tam visí plno údeného mäsa. Potom mu ale podrazil rebrík; Bobeš spadol a zabil sa.
Kamaráti sa vrátili a vidia: oheň vyhasnutý a Bobeš leží za krbom. Mikeš nad ním prečítal slová napísané na pergamene a Bobeš zase ožil. „Prišli na mňa mdloby,“ vysvetlil kamarátom; hanbil sa, že sa dal mužíkom oklamať.
Druhý deň strážil Kuba. I za ním prišiel mužík a Kuba na jeho radu tiež liezol do komína pre údené, a potom nevstal, dokiaľ ho Mikeš nevzkriesil. A vyhovoril sa na mdloby ako Bobeš.
Tretí deň zostal doma Mikeš. Pergamen kamarátom nedal. „Nebojte sa,“ povedal im, „nie som tak slabého ducha ako vy.“ Mužíčka sa nezľakol; chytil ho za fúzy a tak ho hodil o stenu, až mu celá jeho brada zostala v ruke. V tom okamihu sa mužíček premenil na škaredú babu a zmizol.
Kamaráti sa veľmi divili, že je Mikeš živý. A ten sa do nich pustil za to, že nič nepovedali, a ukázal im mužíkové fúzy. Ako ich rukou narovnával, objavila sa baba a prosila, nech fúzy nehladí, že jej to pôsobi bolesti.
„Niečo za niečo,“ povedal Mikeš. „Musiš mi povedať, kde sa podeli princezny.“ „Uniesol ich drak a schoval ich pod touto slojou,“ odpovedala baba a ukázala Mikešovi ukrutnú dieru. Na jeho rozkaz priniesla mu i povraz.
Mikeš najprv hodil dolu svoju palicu; potom prikázal svojim druhom, aby ho vytiahli, keď zatiahne povrazom, a zosúkal sa na dno.
Dole bolo svetlo a v krásnej záhrade stál skvostný zámok. „V ňom sú dve princezny; Pri bráne ale strážili dva levy a dve dračice. Dokiaľ ich neoslepíš, ani svojou palicou im neuškodíš.“ Baba dala Mikešovi sviečku a povedala mu, čo má robiť.
Levom a dračiciam šľahal z očí oheň. Mikeš sa k nim priblížil so sviečkou v ruke a sotva povedal: „Hor, svetielko, hor, zlé oči umor!“ oči krvilačných strážcov sa zavreli a Mikeš ich svojou palicou ubil.
Princezny vyviedol zo zámku a povedal im: „Poleziete hore jedna za druhou; ja posledný, a potom s mojimi kamarátmi pôjdeme s vami k vašim rodičom.“
Keď sa potom sám chcel chytiť povrazu, baba ho zadržala: „Stratil by si hlavu, tvoji kamaráti ťa chcú z výšky pustiť. Uviaž na povraz svoju palicu a uvidíš.“ Mikeš to urobil a palica s buchnutím spadla dolu; zrada druhov ho veľmi mrzela. Pýtal sa baby, ako sa odtiaľ dostane.
„Ak vyslobodíš i mňa, najmladšiu dcéru kráľovskú. Musíš utopiť draka, čo tam spí,“ odpovedala baba a poradila Mikešovi, ako si má počínať.
Mikeš schoval polku prsteňa, ktorý mu baba dala, vzal sviečku, svoju palicu a na chrbát si priviazal sud mäsa a čakal za stĺpom. Keď sa drak so strašným revom priplazil, Mikeš mu vyskočil na chrbát. Drak sa vzniesol do povetria a Mikeš ho kŕmil mäsom; prázdny sud potom pustil do mora.
„Spadlo mi tam žrádlo,“ povedal drakovi a rýchlo odriekal: „Hor, svetielko, hor, zlé oči umor.“ Oslepený drak letel do vody. Mikeš ho omráčil palicou a drak sa utopil - utonul znamena utopiť sa ( vo vode). V tej chvíli tu bola loďka; na brehu však nenašiel Mikeš ani zámok ani sloj.
Kuba s Bobšom pohrozili princeznám smrťou, ak povedia, kto ich vlastne vyslobodil. Prišli s nimi k ich rodičom. Princezny sa však nechceli vydať skôr ako za rok a za deň.
Mikeš sa v jednej krčme dozvedel o krásnej pani v blízkom zámku; každý vraj k nej môže, ona však všetkých ženíchov odmieta. Mikeš hodil svoju polovicu prsteňa do pohára s vínom a poslal s tým krčmára do zámku. Po chvíli prišla pani v krásnom kočiari za svojim osloboditeľom.
V kráľovskom zámku sa chystala svadba jej sestier. Sotva však Mikeš vstúpil do dverí, Kuba s Bobšom rýchlo zmizli. Mikeš žil spokojne s manželkou i so svojimi rodičmi, ktorých si do zámku priviezol. A jeho sedem centová palica bola na pamiatku uložená v kráľovskej zbrojnici.
y
