Vyšli húsky dlhým radom, ešte bola ranná rosa.

Keď sa pohli kúsok za dom, jedno húsa stratilo sa.

+15

Čiv-čiv, jaja-jaj! - húsa volá po sedliackom šírom dvore. Húsa behá dookola: - Šli ste dole, a či hore?

Kvočka deti pred maštalbu učí hrabať v kope hnoja.

Húsa pred kvočkou si stalo: - Či ty nie si mama moja?

Kvočka všetky perká zježí: - Kvok! - a zanie ako mrak. Ej, nech húsa nepobeží, ujde sa mu všelijak!

Eště sa však nenaľaká – v kútě vidí morky stáť...

Obrátí sa na moriaka: - A ty nie si moja mať?

- Hudri-hudri! - moriak skríkne, spustí krídla, zdvihne chvost. Od ľaku sa husa mykne: - Juj, aký hlás! Mám ho dosť!

A už sa aj pustí vnohy, nevie, chúďa, jak a kam... Poza pajty, poza stohy dostane sa ku kačkám.

Kŕdlik v jarku pĺže chytá, jedna stará sedí sama. Húsatko sa ticho pýta: - Či ty nie si moja mama?

- Tak-tak, - tak, - tak! - kačka klame, no húsa priam neverí: hlas je cudzí, i keď mame podobá sa po perí.

- Čiv! - sirôtka chodí, blúdi, smutne volá: - Kde si mať? - Už aj Dunčo vyšiel z búdy na ten žiaľ sa podívať.

- Gá, ga! - vtom sa ozve zde a húske viac netreba!

Mamka volá, húsa volá – vo chvíli sú u seba! To je radosť nad radosti – už niet stopy po žiali! Len kocúr sa tajne zlostí, že mu driemkať nedali.

Zatúlané húsa

Výrobca

DBratislava

Rok

1977

Dĺžka

Autor

Kiš Fedor

Napísal

Kovalová Božena Dr.

Označenie

B0595

Podobné rozprávky