Okolo nás pinka letí: „Kam idete, milé deti?” „Nuž kamže by? — Do doliny. Ideme ta na maliny.”
Neďaleko od chodníčka na kameni jašterička. Kabátik má strakatý, samé drobné záplaty. Tak si sedí, sťaby spala, myslel by si, že to skala. Muška letí okolo. Jašterička povyskočí, radosťou jej blysnú oči. Ham! — Už mušky nebolo.
Čo to škrieka, čo to letí? To sa sojka zľakla detí. Každému hneď vyklebetí, že je v lese kŕdeľ detí.
Čože je to za lekára, čo sa stromom prihovára ? Na jedlí či na dube zaklopá či zadube: dubu—dubí -dub! Keď červíky povyberá, už je zdravý dub. Ďatel je to — veríte? Len sa dobre prizrite na tú jeho hlávočku; červenú má čiapočku.
Čo to skáče tamto hľa, ako sa len ponáhľa! Hopsá—rasa, cupi—dupi. ,,Zajko, zajko, nebuď hlúpy. Nemusíš sa detí báť, každý z nás ťa vidí rád.”
Tuto v húšti čosi šuští. Uhádnuť to vieš? Ide kôpka pichliačikov, čosi hľadá rypáčikom. Jaj veď je to jež! Keď sme k nemu prišli bližšie, ježko sfučal, šuchlo lístie, klbko spravil hneď. Rypáčika niet.
Cesta vedie popri buku. Zrazu začuť: „Kuku—kuku!” Čo to bolo? Kukučka. „Kukuk, deti, kukuku, chrobač chytám na buku.”
Hopki - cupki veveričky, po konároch ponad kačky. „Kamže sa tak ponáhľate? „Až na jedlu, deti zlaté. Naháňa nás hlad. Však sa zase rozihráme, keď tie šušky obhryzkáme. Keď semiačka pojeme, naháňať sa pôjdeme.”
Na čistinke vedia trnky trávičkou sa kŕmia srnky. Zbadali nás. — Hop! Hopsa srnky z tej čistinky ku mamičke do húštinky. Hopi — hopi — hop!
Či vidíte tie vývraty ? Pri nich jeleň parohatý! Díva sa nám do očí. Zastali sme, skameneli, hrôzou stíchli, onemeli. Odrazu sa otočil mocný jeleň parohatý, a nie skokom — vážnym krokom zašiel hrdo za vývraty mocný jeleň parohatý. Ta sa všetci, ta do grúňa, nech sa nikto neokúňa.
Tu maliny, tam maliny, nevidno ich od doliny. Ale zdvihni vetvičku, hneď máš plnú kanvičku. Sem, maliny, sem padajte, v hrnčeku sa ukladajte: pre otecka, pre mamičku, pre bračeka, pre sestričku, na lekvárik, na šťavičku. Ak zvýši aj pre mňa, nedbám, dva razy sa núkať nedám.
Keď sme prácu dokončili, s lesom sme sa rozlúčili. Staré jedle zašumeli, tichý vetrík vial. Keď sme vyšli von na lúčku, tam nám svrček na rozlúčku rezkú pieseň hral.
y
