y
Posledný vynález
Hrnčiarov dom sa odlišuje od všetkých ostatných prekrásnou striebornou jedličkou, ktorá je pred domom v záhradke za zelenou drôtenou ohradou. Poriadok a čistota je tu všade. V izbe, v kuchyni, v komore i na dvore. Kedysi býval poriadok i na chodbe. Ale to bolo ešte vtedy, kým u Hrnčiarov nemali vynálezcu. Dnes ho majú, preto to u nich na tej chodbe aj tak vyzerá.
Lepšie povedané, vlastne to ani nie je chodba, ale dielna. Tu sa rodia vynálezy, používané a obdivované deťmi celej ulice. V kúte chodby stojí stôl, pri ňom stolička a debnička, plná najpotrebnejšieho materiálu. Dielna je aj teraz prázdna, pretože vynálezca je zabratý do skúšania svojej najnovšej konštrukcie. No, ale poďme za krikom, zaiste sa s vynálezmi oboznámime najlepšie pri ich skúšaní.
Na dvore je detí ako pred školou. Ten svetlovlasý, to je on, vynálezca - Stanko. To je autíčko. Octavia“. názorne vysvetľuje Stanko deťom. A už si aj sadá na kožené sedadielko. stláča Spojku a pozor! Nestojte v ceste, lebo môže dôjsť k zrážke. ,,Ale veď je to trojkolka. Ha-ha. A vraj že autíčko“, smeje sa Vierka.
Ale to veru nemala robiť Stanko zahamoval a ako dobrý šofér zastal na mieste. „Tak ty teda vravíš, že to nie je auto?“ „Veru nie je“, nedá sa Vierka. ,,Auto má predsa štyri kolesá. A ty máš iba tri.“ Lenže Stanko si svoj vynález necháva až nakoniec. ,,A nevidíš, že má svetlo? Ako ozajstné auto.“ Až teraz si deti všimli, že Stanko priviazal na trojkolku vreckový lampáš, ktorý mu vraj svieti ako Octavia.
Hoci sa Vierke takéto auto nepozdáva, to ani trochu neodradí Stanka od predvádzania svojich ďalších vynálezov. ..Deti! Deti! Videli ste už vzducholoď? Stanko nechal trojkolku na dvore a odbehol do svojej dielne: z ktorej o malú chvíľu vyšiel, držiac v ruke svoj ďalší vynález.
Ale kamaráti sa pustili do hlasitého smiechu. „Toto že je vzducholoď?“, smiali sa všetky deti. ,,Veď je to obyčajný šarkan!“ „Nijaký Šarkan“, trvá na svojom Stanko. „Len poďte so mnou. Uvidíte.“ A nasledovaný kŕdľom detí. zamieri na lúku
„Len vydržte... hneď to bude...“, upokojuje deti Stanko. Z vrecka vyberá tri balóniky. nafúkne ich. zaviaže, jeden priviaže na chvost a dva na hlavu Šarkana.
„Tak prosím, vzducholoď môže vzlietnuť. Všetko je pripravené ku štartu.“ Stanko úplne rastie radosťou, keď pozoruje ako červený, modrý a žltý balón dvíha šarkana zo zeme. Teda to naozaj dobre vymyslel.
Vynález nesklamal. Stanko sa rozbehol proti vetru. Šarkan -vzducholoď sa vzniesol a teraz už stačilo iba odmotávať niť, aby vzlietol čo najvyššie. Deti ešte nikdy nevideli lietať šarkana tak vysoko. „Ohromne! Ten lieta vysoko ako lietadlo. Ale čo ak havaruje?“ „Moja vzducholoď nehavaruje“. protestuje Stanko.
Ale cestou domov to už nedá Stankovi pokoja. Čo keby jeho vzducholoď naozaj havarovala? No. konečne aj to sa môže stať. V každom prípade treba posádku zachrániť!
Mladý vynálezca dlho neotáľal. Šarkana - vzducholoď pohodil na chodbe na zem a zamieril do izby. Tu si staršia sestra Jolka práve písala úlohy. Bola tak zaujatá prácou, že ani nespozorovala, ako sa Stanko povedľa nej prešuchol do prednej izby. z ktorej o chvíľu vyniesol dva veľké dáždniky.
„Ak majú havarovať, musia sa zachrániť vyskočením“, uvažoval Stanko o svojich cestujúcich vo vzducholodi. No a ak sa majú bezpečne dostať na zem. musia mať dobrý padák. Potom víťazoslávne roztiahol oba dáždniky. „To budú padáčiky!“
„Či to však bude vynález“, uvažoval. „veď padáky sa už používajú dávno. Ale nech, takéto padáky to určite nie sú. Tieto treba vyskúšať. A to čo najskôr, pretože o chvíľu sa vráti z práce mamička a ona nemá rada takéto vynálezy.“ Stanko priložil k plotu rebrík, vyškriabal sa naň, roztvoril padáky a keď sa už-už strojil zoskočiť, rozhodol sa, že tento svoj skok musí aj nejakým vhodným spôsobom oznámiť.
S roztvorenými padákmi, sediac na stĺpiku, dal sa oznamovať celému svetu: „Najnovší vynález! Najnovší vynález! Najnovší vynález!“ Aká škoda, že široko - ďaleko niet nikoho. Stanko sa nadvihol na prstoch a s potešením pozoroval, že predsa ktosi ide ulicou. Teda predsa bude aspoň jediný svedok jeho veľkého skoku. Avšak v tej istej chvíli stratil rovnováhu a šup! Už aj letel z plota.
Stalo sa to práve vo chvíli, keď vo dvierkach, idúcich z ulice, zastal jediný svedok, mamička, ktorá sa vracala z práce. Preľakla sa a ostala stáť ako priklincovaná. Nevedela čo skôr. Či má kričať, alebo utekať na pomoc.
Zoskok sa skončil veľmi rýchlo. Stanko zabudol aj na padáky. Letiac dolu. zachytil sa nohavicami na doske plota a takto zavesený ostal visieť. Jeho plač sa rozľahol dvorom. Aké šťastie, že tu bola mamička, ktorá ho vyprosila z tejto nepríjemnej polohy.
Stanko sľúbil, že už nikdy viac nebude vymýšľať a skúšať také vynálezy, pri ktorých by si mohol ublížiť na zdraví. „Radšej by si mohol dávať do poriadku svoje nástroje a hračky. Stále je tu všetko porozhadzované po celom dome“, dohovárala Stankovi sestrička „Pozri sa. ako to tam teraz vyzerá.“
Ale toto už Stanko nechcel počúvať. Má dosť iných starostí Po večeri, keď poumývaný ležal už v posteli, za živý svet nie a nie zaspať. Keby sa tak na kolobežku dali primontovať pedále. To by bolo. Hm. . a naozaj, čo to tá sestrička vlastne mala s tou Čistotou a poriadkom. Veď i keď nechá všetko, čo ako porozhadzované, ráno to nájde vždy všetko pekne uložené na svojom mieste. Vtom začul z kuchyne celkom zreteľne svoje meno.
Stanko vyskočil, natiahol si papuče a potichučky odchýlil dvere do kuchyne. Nemýlil sa. Mamička s oteckom sa rozprávali práve o ňom. Otecko povedal: ,,Veru, mohlo sa to zle skončiť. Ale ak Stanko sľúbil, že to už viac razy nespraví, určite to aj dodrží. Len ešte ten poriadok. Každý večer musíš po ňom všetko čistiť, ukladať...“ Stanko ani nezatvoril dvere. Iba si tichučko ľahol a dlho premýšľal. A skôr než zaspal, pripravil si plán. užitočnejší ako boli doteraz všetky jeho vynálezy.
Opäť prešiel deň. Stanko sa hral ako obyčajne. 2 kolobežky spravil motocykel, z kociek postavil Vysoké Tatry, medvedíka prevychováva! na kozmonauta. Ale sotva sa zmrklo, chodba bola v poriadku, ani čo by sa na nej nebolo po celý deň vonkoncom nič dialo. Mamička, vracajúca sa z práce, bola prekvapená. Najskôr sa zľakla, či azda nie je Stanko chorý, keď sa cez celý deň nehral? No. len čo si lepšie prezrela dielňu, videla, že veci sú poukladané inak, ako ich včera večer uložila ona. A vtedy sa mamička usmiala.
Plynuli dni a Stanko čím ďalej, tým viac používal svoj posledný vynález, ktorým pomáhal udržovať v dome čistotu a poriadok. Tešil sa z tohto svojho vynálezu najmä preto, že mamička mala odteraz menej práce. Dávali ho za príklad iným deťom, ktoré sa chodili pozerať na poriadok v jeho dielni. A Stanko mal z toho veľkú radosť.
Áno, takto má vyzerať v každej poriadnej dielni!
