y
Braček jelenček
Bol raz jeden chudobný horár. Mal dve deti. Zuzku a Janíčka. Keď mu žena zomrela, prišla do domu macocha, ktorá deti neľúbila, ba ich aj bila. Keď už nevládali hlad a bitku ďalej znášať, ušli do sveta. Ako ich tak zlostná macocha videla utekať, zakričala za nimi: “Bodaj ste sa na to premenili z čej stupaje sa napijete!“
Ako tak šli horami, dolami, Janíčka čoraz viacej trápil smäd. Chcel sa napiť z medvedej stupaje, v ktorej stála dažďová mláčka. Potom sa chcel napiť z vlčej stupaje, ale Zuzka ho vždy odhovorila. Ale keď prešli hodný kus, prišli k jelenej stupaji. Janko od smädu ďalej nevládal a napil sa zo stupaje, keď sa Zuzka nedívala. Hneď sa prememil na jelenčeka. Ako ho Zuzka zazrela, začala plakať. Smutný jelenček zvesil hlávku a stúpal po jej pravom boku.
Neprešli ani desať krokov a našli krásnu studničku s vodou čistou ako sklo. Dievča sa napilo do chuti a tu sa jej zaligotala na čele zlatá hviezda a vlasy sa jej premenili na zlaté.
Do hory, kde žili deti, chodieval mladý kráľ na poľovačku. Raz uvidel Zuzku a jelenčeka. Zuzka sa mu velmi páčila, aj ich obidvoch ľutoval, preto ju vysadil na koňa a zobral ich do zámku. Keď Zuzka dorástla, vzal si ju kráľ za ženu. Ale musel sa jej zaprisahať, že nedá jelenčekovi nikdy ublížiť.
V kráľovskom zámku bývala od nepamäti jedna stará baba, ktorej sa nepáčilo, že sa kráľ oženil. Naisto počítala s tým, že sa kráľovou ženou stane jej škaredá lenivá dcéra. O závisti starej baby nemal kráľ ani tušenie. O rok po svadbe musel kráľ do vojny. Poručil starej babe, aby kráľovnú dobre opatrovala. Mladej kráľovnej sa zanedlho narodil utešený chlapček so zlatou hviezdou na čele. Zoslabnutej kráľovnej nikto nepomáhal. Keď sa raz naklonila z obloka, aby sa napila vody, stará baba ju sotila von oblokom do Dunaja. Ale Zuzka sa neutopila. Premenila sa na zlatú kačku a s ostatnými kačkami plávala po Dunaji.
Chlapča, nebožiatko, ako matku necítilo, začalo plakať. Iba jelenček ho vedel učičíkať. Položili mu ho na parohy a on s ním zabehol dolu brehom k Dunaju, kde plávali kŕdle kačiek. Jelenček na brehu zastavil, tu z kŕdla vyletela zlatá kačka, priletela k nemu a premenila sa na krásnu pani. Okúpala, nakŕmila a povila chlapčeka, potom ho ešte raz vyobjímala a položila jelenčekovi na parohy. Tu sa zase premenila na zlatú kačku a odletela. A tak to bolo každý deň.
Kráľ sa šťastlivo vrátil domov a veľmi sa zaradoval krásnemu dieťaťu. Ale nad ženou, čo v posteli ležala, nemohol sa prenačudovať. Najviac mu bolo divné, že jej nevidel na čele zlatú hviezdu a zlaté vlasy. Nevedel, že v posteli leží dcéra zlej starej baby. Ale v tom sa dieťaťko prebudilo a začalo plakať. Hneď pribehol jelenček a knísal parohami. Položili mu dieťatko na parohy a stará baba kráľovi vysvetlila, že ho jelenček takto kolíše.
Ako jelenček dostal dieťatko na parohy, vybehol von. Kráľ v strachu, aby sa mu nič nestalo, bežal za nimi. Jelenček išiel rovno dolu brehom.
Na druhý den dal král připravit velikou hostinu, na kterou sezval panstvo ze širokého okolí. Vedle sebe posadil na jednu stranu královnu a na druhou švarného Janka. Všichni se společně radovali a při dobrém jídle a pití hodovali až do bílého rána. Zlou starou babu a její dceru za to, že chtěly zmařit život královny a děťátka, potrestali tak jak to zasloužily. Zabednily je do sudu vybitého ostrými hřeby a pustili z kopce dolů.
Na druhý deň rozkázal kráľ pripraviť veľkú hostinu a dal zavolať mnoho hostí. posadil vedľa seba kráľovnú, z druhej strany švárneho Janka a tak sa radovali. Zlú macochu s dcérou za to, že chceli zmárniť život krásnej kráľovnej s dieťatkom, zabednili do suda klincami vybitého a dolu vrchom pustili.
Konec.
