y
O zvedavom mačiatku
V tomto dome na kraji dediny bývala Zuzka so svojou mamičkou a oteckom. Mali tri malé mačiatka
Jedno mačiatko bolo strakaté, druhé čierne, krásne okaté a to tretie bolo biele ako sneh a volali ho Fúzik alebo Fúziček.
Zuzička mala mačiatka rada. Rada sa s nimi hrávala. Tešila sa, keď ich videla, ako sa pekne vyhrievajú na slniečku. Mačiatka boli poslušné, iba Fúzik bol zvedavý a vždy niečo vyparatil. Ako sa mu tá zvedavosť nevyplatila, ihneď uvidíte.
Raz si stará mačka vyšla s mačiatkami na prechádzku. Všetky išli pekne za mamičkou, iba Fúzik sa stále obzeral, pobehoval a skákal hore-dolu. Za plotom zbadá jamu a šup, už je pri nej.
Zvedavý je, naťahuje labku, až sa naraz veľmi nahne a do jamy bum -bác spadne.
Fúzikovi sa v jame na šťastie nič zlého nestalo, len sa celý zašpinil. Preľaknutý sa horko-ťažko z jamy vyškriabal.
Vo veľkom strachu beží za mamou, ale ona ho nepoznáva. Jej Fúzik je predsa biely, a tento je samá špina. Fúzik je z toho celý nešťastný.
Fúzik plače, prosí, k mamičke sa túli a sľubuje, že sa už nikdy viac nezašpiní. Mamička sa nad ním zľutovala, kožuštek mu vyprášila, olízala a Fúzik bol znova biely ako sneh.
Na druhý deň na prechádzke vyviedla si stará mačka svoje mačiatka na strechu domu, odkiaľ bolo vidieť široko-ďaleko. Mačiatkam sa tento nový výlet veľmi páčil, ale Fúzik zabudol, čo mamke prisľúbil. Zrazu skočí rovno do komínu.
Najprv si sadne na okraj a tak dlho sa nakláňa, až spadne rovno do komína. V hroznom strachu vletel priamo do sporáka.
Tentoraz mal Fúzik veľké šťastie že nezhorel. Gazdiná ešte nekúrila a tak ho zo sporáka vytiahla, ale celkom čierneho.
Mia, miau! - volá Fúzik mamu. Mama si nevšíma čierne mača, veď Fúzik je predsa biely, a toto je samá sadza. Fúzik plače a sľubuje, že už nebude taký zvedavý. Mama mu nakoniec odpustila, kožuštek mu vyčistila a Fúzik bol zasa biely ako sneh.
Na tretí deň išla mačka s mačiatkami na prechádzku do záhrady. Fúzikovi sa aj tento výlet veľmi páčil, no, huncút, zas zabudol, čo mamke prisľúbil.
Gazda práve natieral plot. A na podstavci plechovica s farbou nedá nášmu Fúzikovi zasa pokoj. Labkou zvedavo siahne na plechovicu.
V tom sa plecháč prevráti a zelená farba sa leje na malého zvedavca.
Náš Fúzik si myslel, že sa oblial vodou. Rýchle si ľahol na slniečko, že si vysuší kožuštek. Potom išiel za mamičkou. Ale mamička ho nepoznáva. Veď ktože kedy videl mača zelené ako tráva?
Fúzik chce čosi povedať, ale už je pri ňom nahnevaný gazda a ženie ho metlou von zo dvora. Zvedavosť sa mu tentoraz veru nevyplatila.
Dva dni blúdil náš tuláčik po dedine, nik ho nechcel ani na chvíľku pritúliť. Bolo mu veľmi smutno za mamičkou, aj za mačiatkami. Takýto utrápený sa ukryl do blízkej hory. Už ho aj hlávka začala bolieť, aj hlad ho trápil. Chcel by aspoň trochu mliečka, alebo myšku, ale kde to vziať?
Vybrala sa naša Zuzka zbierať huby do blízkeho lesa. Ako tak chodí po lese, nechce veriť svojim očiam, keď zrazu namiesto hríba uvidí malé mača. A ešte väčšmi sa čuduje, že je celé zelené. Zuzka hneď bežala k nemu. Vzala ho do náručia a spytovala sa ho, prečo je zelené a ako sa dostalo do hory. Fúzik jej všetko pekne porozprával. Aj to jej povedal, ako bol potrestaný za svoju zvedavosť a neposlušnosť. Potom prosil Zuzku, aby ho vzala domov, že mu je smutno za mamičkou.
A tak Zuzka vzala nášho tuláčika do košíka a spolu sa pekne vrátili domov.
Zuzka ukryla mačiatko do komôrky, aby ho zasa nevyhnali. Priniesla mu mliečko a keď sa najedol, dali sa do práce so zelenou farbou. Obaja mali radosť, že farba z kožušteka zmizla. O chvíľu bol Fúzik zasa čistý. Bielučkého ho Zuzka zaviedla k mamičke.
Mamka hneď spoznala malého neposlušníka. Fúzik už oľutoval, čo zlého vykonal. Sľúbil, že už bude naozaj dobrým mačiatkom. A keď mamičke vyrozprával, koľko vytrpel, poľutovala ho a prijala ho k sebe. Od tých čias mal Fúzika každý rád. Bol poslušný, pekne sa hral a naučil sa šikovne chytať myši.
Koniec.
