y
O Popoluške
Budem vám rozprávať rozprávku o Popoluške.
Bola krásna, prekrásna, ale mala macochu a musela ustavične robiť, myť, zametať alebo vynášať popol. Preto ju volali Popoluška. Zatiaľ, kým sa jej nevlastná sestra Dora obliekala do nádherných šiat, Popoluška nosila neustále len jednu sukienku.
Raz išiel otec do mesta na trh a dcéram chcel niečo kúpiť. Dora mu rozkázala, aby jej doniesol krásne šaty a šperk. Popoluška povedala: „Želám si iba to, čo sa vám, tatíčko, v hore o tvár ošuchne.“
Otec chcel obom splniť želanie a na jarmoku Dore kúpil krásne šaty a šperk. Popoluške nekúpil nič.
Keď sa vracal domov, v hore sa tvárou ošuchol o lieskový ker a hneď si spomenul na Popolušku. Odtrhol tri lieskové oriešky a starostlivo ich schoval do vrecka.
Doma obidve otca nadšene privítali. Dora dostala krásne šaty a šperk, Popoluške dal otec lieskové oriešky. Ale tá ich s takou radosťou prijala, ako by boli zo zlata, a nič nevlastnej sestre nezávidela.
„Máš to ty za krásny dar,“ vysmievali sa macocha s Dorou Popoluške, keď si schovávala oriešky za ňadrá. Keď sa na druhý deň chystali do kostola, poprosila Popoluška macochu o nejaké šaty po Dore, aby tiež mohla ísť s nimi.
„Nikde nepôjdeš,“ osopila sa na ňu macocha. „Máš doma dosť roboty.“ A vzala misu popola, nasypala do neho prosa a všetko rozhádzala po zemi. Potom rozkázala Popoluške proso z popola povyberať do posledného zrniečka.
Potom macocha s dcérou odišli a Popoluška utekala s vedrom na vodu. Len čo sa nahla nad studňu, vypadli jej oriešky do vody. Rozplakala sa a volala: „Ach, moje milé oriešky, vyjdite že mi z vody von!“
Tu sa objavila na hladine vody žabka s orieškom v papuľke a povedala: „Nesiem ti tvoj oriešok, Popoluška. Rozlúpni ho, a čo v ňom nájdeš, je tvoje.“ A potom hneď zmizla v studni.
Popoluška oriešok rozlúpla a div, že ho od radosti a preľaknutia nepustila do vody. V oriešku boli nádherné slniečkové šaty! Na streche sedelo šesť holubičiek. Hneď vzlietli za Popoluškou. Tri jej pomáhali vyberať proso z popola a tri ju obliekali.
Oblečená do prekrásnych šiat ponáhľala sa do kostola. Tam sa všetci na ňu obzerali a vypytovali sa, kto je to tá prekrásna deva. I knieža si ju všimol a oči z nej nespustil.
Popoluška na nič nedbala a po kostole utekala domov. Krásne šaty vyzliekla, schovala ich do orieška a oriešok ukryla pod skalu pri studni.
Doma bolo potom rečí o tej krásnej deve, čo sa z ničoho nič objavila v kostole. Ale macocha aj o týždeň mala pre Popolušku robotu. Vysypala do popola mak a Popoluška ho musela vyzbierať.
Keď potom macocha s Dorou zase odišli, bežala Popoluška k studni, kde na ňu už čakala žabka s tým druhým lieskovým orieškom. Keď ho Popoluška rozlúpla, objavila v ňom nádherné šaty mesiačkové. Ach, to je krása!
Na streche zase sedelo šesť holubičiek ako po prvý raz. Tri za Popolušku vyberali mak z popola a tri ju obliekali do mesiačkových šiat. Potom sa krásna Popoluška zase objavila v kostole.
No teraz už bol princ rýchlejší, ale Popoluška mu jednako len zmizla z očú. Doma starostlivo schovala šaty do orieška a ten odniesla pod skalu k studni.
Na tretiu nedeľu musela Popoluška vyberať z popola ľanové semiačko. No o inej pomoci nevedela, len bežala za žabkou k studni. Tá už na ňu čakala s tretím orieškom. ,,Čo je v ňom, to je tvoje. Ale viackrát ma už neuvidíš,“ povedala a zmizla.
V oriešku boli hviezdičkové šaty, posiate samými drahými kameňmi, a nádherné črievičky. A doma čakalo na Popolušku šesť holubičiek. Tri vyberali semiačko a tri ju strojili do hviezdičkových šiat.
Keď už bolo po kostole a Popoluška zase utekala domov, stratila jednu črievičku, ktorá zostala trčať v smole. Tú tam dal natrieť knieža. Keď už nemohol dostať krásnu dievku, zostala mu aspoň jej črievička.
Knieža potom jazdil na koči z domu do domu a hľadal dievku, ktorej by sa malá črievička hodila na nohu. Jedného dňa sa objavil aj v macochinej chalupe. Dora si hneď črievičku obúvala, ale mala veľký palec a tak to s ňou dopadlo zle - nedobre.
„A viacej dcér nemáte?“ pýtal sa knieža macochy. Miesto nej odpovedal z dvorčeka kohút: „Kikirikí nad pántiky, pekné dievča pod korytom a škaredá za stolíky“ Tak musel ísť otec po Popolušku.
Popoluška chytro otvorila oriešok s hviezdičkovými šatami, obliekla si ich a ostatné oriešky si skryla za ňadrá. Princ hneď poznal krásnu pannu. Macocha a Dora hnevom sršali, ale nedalo sa už nič robiť.
Princ potom požiadal o Popoluškinu ruku a hneď si ju aj odvážal do zámku. Pri studni Popoluška poďakovala sa dobrej žabke za pomoc. Odkiaľsi vzlietli aj holubičky a poletovali ponad koč až po samý zámok!
