y
O kohútikovi a sliepočke
Žili spolu kohútik a sliepočka. Kohútik každé ráno pozdravil prebúdzajúce sa slniečko a sliepočka hrabala v zemi, aby našla zrniečko, ktorým by sa posilnila, než začne znášať vajíčka. Raz si kohútik pomyslel, že zatiaľ čo on víta deň, jeho družka má hody. A tak navrhol: „Vieš čo, sliepočka, od teraz sa budeme o jedlo deliť. Čo kto nájde, vyzobe len z polovice, druhú polovicu dá tomu druhému.“ Sliepočka súhlasne kvokla, špáradlom hrabla a vyhrabala zrnko, o ktoré sa s kohútikom poctivo rozdelila.
Lenže kohútik nebol poctivec, so sliepočkou sa delil málo. A keď našiel jadierko, klov a zob a bolo jeho. Ale ejha, raz sa mu jadierko vzpriečilo v hrdle. Nešťastný kohútik sa začal dusiť, chrapľavo zakokrhal o pomoc. Sliepočka videla úbohého kohúta, ako sa trápi, a tak rýchlo bežala ku studničke, aby mu doniesla dúšok vody, ktorým by jadierko zapil. „Studnička, prosím, daj vodu môjmu kohútikovi. Leží tam na dvore, nôžky má hore, dusí sa, bojím sa, že umrie. Lenže práve to ráno si studnička pomyslela, aké by to bolo pekné, keby na jej hladine plávala hodvábna šatka, preto sliepočke odvetila: „Dám ti vodu pre tvojho kohúta, ale až mi donesieš od krajčírky šatku.“
Sliepočka so studničkou nezjednávala, radšej hneď utekala ku krajčírke vyprosiť šatku. „Krajčírka, prosím, daj mi pre studničku šatku, studnička dá vodu úbohému kohútikovi. Leží tam na dvore, nôžky má hore, dusí sa, bojím sa, že umrie. Krajčírka sa chystala na tancovačku. Práve strihala látku na sukňu. Šiť šatku pre studničku nemala kedy. Sliepočka smutne kvokala, a tak jej krajčírka šatku predsa len prisľúbila. „Dobre, ušijem tí pre studničku šatku, ale ty mi medzitým dobehnite k obuvníkovi pre črievičky, nech mám večer v čom tancovať.“
Majster obuvník dorábal črievičkám podpätky. Ťuk, naposledy klepol obuvníckym kladivkom a dielo bolo hotové. Skúseným okom si prezrel svoju prácu. Usmial sa. Črievičky sa mu podarili. Zrazu sa obuvník zamračil, všimol si, že jedna topánka má na špičke šmuhu. „Keby som tak mal štetiny ošípaných, tými by som črievičky vyleštil, až by sa leskli ako hviezdy na nebi.“ Akonáhle si obuvník povzdychol, do obuvníckej dielne oknom vletela sliepočka. „Obuvník, prosím, daj mi črievičky pre krajčírku, krajčírka mi ušije pre studničku šatku, studnička dá vodu úbohému kohútikovi. Leží tam na dvore, nôžky má hore, dusí sa, bojím sa, že umrie. Obuvník prikývol. „Dám ti črievice pre krajčírku, ale najprv mi musíš doniesť od prasiatka štetiny.“
Sliepočka sa ponáhľala za prasiatkom, ale v chlieviku ho nenašla. Vrabci jej vyčvirikali, že sa prasiatko váľa v blatovej kaluži za domom. Sliepočka obehla dom a už z diaľky počula, ako si prasiatko pochvaľuje blatovú kúpeľ. „Prasiatko, prosím, daj mi pre obuvníka štetiny, obuvník mi za ne odovzdá pre krajčírku črievice, krajčírka mi potom ušije pre studničku šatku, studnička zase dá vodu úbohému kohútikovi. Leží tam na dvore, nôžky má hore, dusí sa, bojím sa, že umrie. Prasiatko si rado užívalo život, k báječnému kúpeľu si chcelo dopriať aj niečo dobré pod zub. „Kroch, kroch, dám ti štetiny pre obuvníka, ale až mi prinesieš od sladovníka mláto.“
Sliepočka si povzdychla, bude musieť utekať až k pivovaru. Snáď nebude mať sladovník veľa práce, snáď ju vypočuje a dá jej mláto pre prasiatko. Sliepočka mala šťastie. Sladovník mal svoju prácu hotovú, odpočíval. Zrovna sa chystal, že si na slniečku máličko zdriemne, keď začul sliepočku, ako kvoka: „Sladovník, prosím, daj mi pre prasiatko mláto, to mi daruje pre obuvníka štetiny, obuvník mi za ne odovzdá pre krajčírku črievice, krajčírka mi potom ušije pre studničku šatku, studnička dá vodu úbohému kohútikovi. Leží tam na dvore, nôžky má hore, dusí sa, bojím sa, že umrie. „Každý si niečo rozkazuje, a ja z toho nič nebudem mať?“ Pomyslel si sladovník, potom pod fúzy zamrmlal: „Dones mi od kravičky mlieko a mláto bude tvoje.“
Sliepočka už mala nôžky celé ubolené, napriek tomu sa nevzdávala a ponáhľala za kravičkou. Kravička stála v stajni a nespokojne prežúvala seno, keď tu do stajne vbehla na smrť unavená sliepočka. Kravička na ňu pozerala a len na jedno ucho ju počúvala. „Kravička, prosím, daj mi pre sladovník mlieko, sladovník mi dá pre prasiatko mláto, to mi daruje pre obuvníka štetiny, obuvník mi za ne odovzdá pre krajčírku črievice, krajčírka mi potom ušije pre studničku šatku, studnička dá vodu úbohému kohútikovi. Leží tam na dvore, nôžky má hore, dusí sa, bojím sa, že umrie. Kravička prehltla suché sústo a zabučala: „Bú, dobre, dám ti mlieko, ale len keď mi prinesieš z lúky čerstvú trávu.“
Sliepočka utekala na lúku. Sotva lapala po dych, keď ju prosila o zelenú trávičku. „Lúka, prosím, daj mi pre kravičku trávu, kravička mi dá pre sladovník mlieko, sladovník mi dá pre prasiatko mláto, to mi daruje pre obuvníka štetiny, obuvník mi za ne odovzdá pre krajčírku črievice, krajčírka mi potom ušije pre studničku šatku, studnička dá vodu úbohému kohútikovi. Leží tam na dvore, nôžky má hore, dusí sa, bojím sa, že umrie. Tráva sa zachvela. „Rada ti dám čerstvú trávu, ale sama vidíš, ako trpím suchom. Vypros mi z neba trochu vlahy, potom si môžeš natrhať trávy, koľko chceš.“
Sliepočka pozdvihla hlavu k nebu. V očiach mala slzy, keď prosila o pomoc. „Nebo, nebíčko, prosím, zašli lúke vlahu. Lúka mi dá pre kravičku trávu, kravička mi dá pre sladovník mlieko, sladovník mi dá pre prasiatko mláto, to mi daruje pre obuvníka štetiny, obuvník mi za ne odovzdá pre krajčírku črievice, krajčírka mi potom ušije pre studničku šatku, studnička mi dá vodu pre úbohého kohútika. Leží tam na dvore, nôžky má hore, dusí sa, bojím sa, že umrie.“ Nebo sa nad sliepočkou zľutovalo a zoslalo lúke vlahu.
Lúka sa vlahou zazelenala a sliepočke dala čerstvú trávu kravičke. Kravička zjedla trávu a za dobré sústo dala sliepočke mlieko, sladovník vypil mlieko a za ne si mohla sliepočka vziať mláto pre prasiatko, prasiatko si pochutnalo na mláte a darovalo jej štetiny pre obuvníka, obuvník nimi vyčistil črievičky, ktoré sliepočka odniesla krajčírke, krajčírka jej za ne dala hodvábnu šatku, ktorú sliepočka doniesla studničke. Za šatôčku si sliepočka smela nabrať zo studničky vodu pre úbohého kohúta. Kohútik prehltol dúšok vody a kikirikí, bol zachránený. Jadierko ho už v krku nedusilo. Sliepočke pekne poďakoval za záchranu a zaumienil si, že už nikdy nebude lakomý a spravodlivo sa o všetko rozdelí.
