y
Jarné sviatky v Bratislave
Keď Evička navštívila Bratislavu, jej prvá cesta viedla na Slavín, aby sa aj ona poklonila pamiatke sovietskych hrdinov, ktorí nám priniesli mier, a položila na hrob Mítenkovho otca kytičku kvetov.
Zo Slavína je krásný pohľad na celú Bratislavu „Krásavica na Dunaji“, tak ju volá každý, kto navštívi naše hlavné mesto.
Neďaleko sa hrdo vypína Bratislavský hrad. Bratislavu z jednej strany venčia zelené hory, z druhej strany striebristý Dunaj.
Veru ešte nikdy nevidela Evička takú veľkú rieku. Plávajú na nej lode. Robotníci práve dokončili druhý most. Vidieť aj prístav, žeriavy, lode.
Krásne je nielen staré mesto. Evička obdivuje nádherné stavby.
Ale úchvatný je aj pohľad na nové moderné sídliská, s vysokými domami. Robotníci postavili nové továrne, závody, športové ihriská. V moderných budovách bývajú ľudia a sú umiestnené úrady a školy.
Po uliciach chodí veľa ľudí, jazdí mnoho áut, autobusov, trolejbusov, električiek, takže prechod z jednej strany na druhú je veľmi ťažký.
Ľudia môžu prechádzať len na signalizačné zariadenie. „Nieto tu takej volnosti ako na dedinke pod Tatrami“, myslí si Evička. Ale mesto sa jej páči. Krásne je najmä v máji, keď je celé v kvete a keď sa oslavuje sviatok práce, prvý máj. Vtedy je Bratislava najkrajšia, najveselšia a najsviatočnejšia. Celé námestie je rozosmiate a farebné. Zástavy vejú všade. Akoby sa aj kvetinové záhony radovali, kvitnú naplno. Červené tulipány, biele narcisky a modré nezábudky. Všade je plno radosti, hudby.
Evička a Marienka nevedeli už ani spať. Tešili sa na tento sviatok, že s oteckom a mamičkou pôjdu do sprievodu a farebnými mávatkami budú vítať prvý máj. Otec ponesie zástavu a mama papierovú holubicu, ktorá je na celom svete znakom pokoja a mieru. „Namaľoval ju slávny maliar, ujo Picasso“, poučoval otecko deti, preto ju nesieme v sprievode, aby každý vedel, že nechceme vojnu, ale mier.
Na čele sprievodu kráčajú bok po boku sviatočne vyobliekaní pionieri, zväzáci, športovci a študenti.
Prišli robotníci, predavači, železničiari, umelci, no každý, ktorý sa raduje z našej slobody, prišiel do sprievodu pozdraviť a osláviť prvý máj. Ľudia sa tešia. Nad nimi vejú zástavy, tisíce zástaviek, tisíce kytíc. Hudba vyhráva.
Keď sa sprievod blíži k hlavnej tribúne každý nadšene pozdravuje našich predstaviteľov. Marienka aj Evička dvíhajú rúčky, zamávajú a volajú: „Nech žije mier, vítaj prvý máj“. Sláva, sláva, ozýva se z tribúny.
Je skoro poludnie a sprievod v nadšení neustáva. Dievčence tancujú, tlieskajú a ľudia sa s nimi delia o radosť. Áno, každý, kto rád pracuje je dnes šťastný a veselý.
Poobede otecko s mamičkou zaviezli deti do Petržalky, kde bola veselica.
Tam sa Evička a Marienka povozili na kolotoči, na hojdačkách, na detskom vláčiku a ešte im otecko kúpil darčeky, cukríky a mamička bábiku a malého macíka.
Slávnosti je koniec až neskoro večer. Na brehu Dunaja, keď padá prvý súmrak na Bratislavu, zažiaria slávnostné ohňostroje a dlho do noci znie hudba a spev ľudí.
Evička s Marienkou si ešte v postieľke dlho rozprávajú o zážitkoch celého dňa. S radosťou si opakujú básničku, ktorú sa naučili v škole a ktorá pod dojmom prežitého sviatočného mája celkom inak znie. Na Prvého mája celé mesto zjasnie za ruky sa spája je to také krásne. Akoby sa kvietky do pochodu dali akoby sa všetky deti rozosmiali. Pomaly sa zavierajú rozžiarené očká a sladký spánok ich prikryl, ako v tento deň všetky šťastné deti našej vlasti.
