y
Červená Čiapočka
Dnes vám, milé deti, porozprávame rozprávku o dievčatku, ktoré sa volalo Červená Čiapočka. Toto čudné meno nedostalo toto dievčatko hneď, keď prišlo na svet. Dostalo jedno z tých mien, ktoré sú uvedené v kalendári. Ale keď trošku podrástlo zo všetkých čiapočiek, ktoré malo, najradšej nosilo červenú, a preto ho všetci ľudia volali len a len Červená Čiapočka.
Červená Čiapočka bývala so svojimi rodičmi v domčeku pod lesom. Vzduch tam bol lahôdný, vtáčiky tam vyspevovali od včasného rána až do pozdného včera a všade, na každom kroku rástli tam krásne pestrofarebné kvety.
Jedného dňa napiekla mama Červenej Čiapočky fúru koláčov. Vybrala z nich tie najkrajšie a naložila ich do košíka. - Zanesieš ich, Červená Čiapočka, našek starej mame, - povedala mama svojej dcérke, - trafíš k nej aj sama? - Trafím, mamička. Pôjdem rovno cez les. Na druhej strane lesa má domček naša stará mama.
Červená Čiapočka bola veľmi pyšná, že jej mama zverila takú dôležitú úlohu. Veselo poskakujúc, vkročila do lesa. Vítali ju v ňom vtáčiky i motýle. Aj jedni, aj druhí vyzvedali sa, kam Červená Čiapočka kráča. - K starej mame!- odpovedala im Červená Čiapočka, - mama jej posiela všelijaké dobroty! - Natrhaj jej kytku kvetov, - zabzučala Červenej Čiapočke do uška včielka. - Ďakujem, včielka, že si mi to pripomenula! Natrhám! O chvíľočku už mala Červená Čiapočka krásnu kytičku kvetov a veselo poskakujúc raz na jednej, raz na druhej nohe, kráčala ďalej.
- Hú! - zahučal odrazu vlk a postavil sa Červenej Čiapočke do cesty. - Kamže ideš, dievčatko, kam? - K starej mame! A uhni mi z cesty! - Vezmi aj mňa so sebou! Ja mám rád staré mamy! - Ale moja stará mama nemá rada vlkov! Má rada dobrých ľudí a najmä tých, čo vedia pekne spievať. - No dobre! - zašomral naoko urazene vlk a stratil sa.
Ďaleko však neušiel. Zaliezol do najbližšieho krovia, a tam sa vám prestrojil za speváka s gitarou.
Vlk potom dobehol Červenú Čiapočku a opäť sa jej spýtal, kam ide. - K starej mame, - odpovedala mu Červená Čiapočka, lebo ho nepoznala. - Povedz mi, kde tvoja star mama býva, - prosil Červenú Čiapočku vlk, - zaspievam jej pod oblôčkom. Keby bola Červená Čiapočka tušila, že sa opäť zhovára s vlkom, nebola by mu prezradila, kde jej stará mama býva. Ale ona si myslela, že je to ozajstný spevák, a preto mu povedala, kadiaľ sa najkratšou cestou k jej starej mame dostane. Vlk jej poďakoval a uháňal cez les. - Počkám na teba u starej mamy! - zavolal na Červenú Čiapočku a stratil sa medzi stromami.
Vlk dobehol k domčeku starej mamy, postavil sa pod oblôčik a začal hrať a spievať, až sa hora triasla. Stará mama vykukla naň z oblôčika a spýtala sa ho: - A nie si hladný, speváčik? - Že či! - odpovedal vlk a hneď vbehol do domčeka.
- Ale mám len špenátovú polievku, - povedala strará mama a položila tanier s polievkou na stôl. - Po polievke bude aj mäso, - zašomral vlk popol fúzy a sŕkal polievku. - Najlepšie je bývať pod lesom, - povedala mu stará mama, ktorá už dobre nepočula.
- No a teraz môžeš opäť spievať a hrať, - povedala stará mama vlkovi, keď dojedol polievku. Spievať?! Cha-chá! - rozrehotal sa vlk. - Ja ťa teraz, stará mama, zjem! Vlk vyskočil, otvoril papuľu a zhltol starú mamu aj s papučami. Potom sa prestojil za starú mamu a ľahol si do postele.
- Stará mama! Stará mama! Doniesla som ti rôzne dobroty! - volala Červená Čiapočka, keď docupitala k domčeku starej mamy.
Vojde Červená Čiapočka dnu a vidí starú mamu v posteli. - Chorá si, stará mama? - spýtala sa a pristúpila bližšie k posteli. - Uhm, - odpovedal vlk. - Stará mama, prečo si dnes taká čudná? Prečo máš také veľké zuby? - Na to, odpovedal vlk, - aby som ťa mohol zožrať! A vzápätí zhltol vlk aj Červenú Čiapočku aj s košíkom, aj s kvetinkami.
Vlk mal teraz také plné brucho, že sa ani pohnúť nemohol. Ostal ležať v posteli, kde o chvíľku zaspal.
Ide cez horu horár a začuje, že sa z domčeka starej mamy ozýva akési čudné chrápanie. - Veď tá babka tak dlho nespáva, - hútal horár, - a od jej chrápania by domček určite neposkakoval. Nakuknem ju dnu, čo sa to tam robí...
- Starý známy, - zašeptal pre seba horár, - keď zazrel v posteli spiaceho vlka. - A kde je babka? A kde je jej vnučka Červená Čiapočka? - Tu sme! - ozvali sa odrazu obidve, - vo vlkovom bruchu!
Horár otvoril vlkovo brucho nožom na konzervy a vypustil Červenú Čiapočku a jej starú mamu na čerstvý vzduch. Vlk chrápal naďalej, neprebudil sa ani vtedy keď mu horár brucho zašíval.
- Je po ňom? - spýtala sa horára strá mama, keď ho vyprevadila na kraj lesa. - Asi nie! - odpovedal horár. - Ešte stále chrápe. Prebudí sa v zoologickej záhrade, kde ho hneď zanesiem!
