y
Lev a myš
V horúcej púšti mala svoju malú izbičku myška. Urobila si ju v škáre starej obrovskej pyramídy.
Pozrite, akú ju len má peknú, malučkú a útulnú! Tu si pokojne oddychuje ukrytá pred horúcim slnkom, ktoré tak neúprosne páli. Okrem izbičky a kuchynky má tu myška zariadenú aj malú, čistučkú kúpeľňu. Všetko, všetko tu má, lebo veľmi starostlivo dbá o svoju čistotu.
Treba však aj vstať a poobzerať sa po nejakej potrave. - Vyšla teda myška do púšte. Ako len praží to slniečko! Pot až tak tečie myške z čielka. Vtom však zbadá malý tieň. Pobehne sa ukryť. Aké to však čudo! Tieň sa hýba! Pozrie myšička hore. Oj, hrôza!
To nebol tieň, ale strašný sup sa ženie za ňou. Iste je hladný a chce si pochutnať na myšičke. Strach pred otvoreným zobákom dodal našej myške síl. Len tak letí do piesku, no sup stále za ňou.
A hľa, tu je záchrana. Tak si myslela myška, keď zbadala kúsok bambusovej paličky. Vbehla dnu.
Ale starý sup sa len tak ľahko nechcel vzdať istej koristi. Chmatol do pazúrov bambusovú paličku a vyletel s ňou do výšky. A nová hrôza schvátila myšku. Ako len vysoko bola nad zemou! Aj vysoká pyramida sa teraz zdala celkom malou.
Myšička však neváhala ani chvíľku. Vytiahla vreckovku, urobila z nej padák a šup! Už aj letí dolu. Trochu má strach ... Ale ktože by nemal?
Už je na zemi. Od ľaku div nezamdlela! Oproti nej opäť stál ten strašný sup!
Vyskočila myška a začala zúfalo bežať. Beží ku kopčaku v púšti. Azda sa tam ukryje. No sup sa už vrhá na ňu. Dzob! Myška len-len že uskočila. Vtom sa však ozval hrozný rev. Čo to? To sa sup pomýlil a zobol leva - kráľa púšte, ktorý si tu pokojne podriemkaval na horúcom piesku.
Úbohá naša myšička. Sup rýchlo zmizol, ale ona nemôže ujsť pred pomstou kráľa zvierat. Prosí, bodáka, sľubuje, že sa levovi dobre odplatí, ak ju pustí. Lev ju napokon vypočul, zasmial sa a pustil ju na slobodu...
A raz v noci, keď sa vybral na lov, potichúčky sa priblížil k vysokým palmám a tu ... čosi prasklo ...
... a už bol lev lapený v sieti. Povrazy boli ani z ocele a lev začal revať, až sa tak po púšti ozývalo.
Myšička už pokojne spala, ale zúfalý rev leva ju zobudil. Hneď vedela, že sa levovi dačo zlého prihodilo.
Vybehla a bežala k palmám.
A čo vidí: lev je uväznený v sieti. Márne sa pokúšal dostať von. Myšička rýchle priniesla vankúšik, aby sa lev neudrel, až spadne dolu a ...
... začala ostrými zúbkami hrýzť tvrdé povrazy. Čudoval sa lev, ako jej to šikovne ide. Máte chvíľočku a rup! Už povrazy povolili a lev bol opäť na slobode. Myška splnila svoje slovo.
A lev sa jej za to odmenil.
Vyznamenal ju zlatou medailou za smelosť a hrdinstvo. Napokon ju žiadal, aby mu prezradila, od čoho má také pevné a ostré zúbky.
Myšička chytila leva za jeho kráľovskú labu a viedla ho k pyramide. Vtedy už slniečko vstávalo nad púšťou.
Myšička ukázala svojmu kráľovi, kde býva ...
... a doma mu prezradila veľké tajomstvo. Ukázala mu zubnú pastu a kefku.
Čudoval sa lev - čo to za zázrak bude. A vidí, ako si myška pekne čistí zúbky, že sú ani sniežik biele.
Lev videl, že myšička je veľmi múdra. Pozrel na svoje staré, žlté zubiská a pozval myšku k sebe domov, aby aj tu ukázala svoje umenie.
Teraz však jeho trom malým levíčatám. A tie si už veselo čistia zúbky, lebo vedia, že zdravé, biele zúbky sú cenným pokladom, sú drahšie než zlato.
A náš lev si od tých čias veľmi váži malú myšku. Videl, že aj malý priateľ môže veľmi dobre v biede pomôcť.
Koniec.
