Nazrie do dverí, ale nevidí v domčeku nikoho. I vojde dnu. V tom domčeku bývali tri medvede. Jeden bol otec a volali ho Maco Mumľavec. Bol veľký a chlpatý. Druhá bola matka – medvedica. Bola trochu menšia a volali ju Meduľa-Venduľa. Tretí bol maličký medvedík a volali ho Macičko. Medvede neboli doma, odišli sa prejsť po hore.
V domčeku boli dve izby. Jedna jedáleň, druhá spálňa. Dievčatko vošlo do jedálne. Na stole videlo tri misky s demikátom. Prvá miska, veľmi veľká, bola Macova Mumľavcova. Druhá miska, trochu menšia, bola Medulina-Vendulina. Tretí, belasulinká mištička, bola Macíčkova. Pri každej mske ležala lyžička: veľká, stredná, maličká.
Dievčatko vzalo najväčšiu lyžičku a odjedlo z najväčšej misky. Potom vzalo maličkú lyžičku a odjedlo z belasulinkej mištičky. A Macíčkov demikát sa mu zdal najlepší.
Zachcelo sa dievčatku sadnúť si a vidí pri stole tri stoličky. Jednu – veľkú - Macovu Mumľavcovu. Druhú – trochu menšiu – Medulinu-Vendulinu. Tretiu – maličkú, belasulinkú – Macíčkovu. Vyliezlo na veľkú stoličku a bác dolu! Potom si sadlo na strednú stoličku. Napokon si sadlo na maličkú stoličku a zasmialo sa. Ako sa mu dobre sedí! Vzalo belasulinkú mističku na lono a pustilo sa jesť. Pojedlo všetok demikát.
Začalo sa kolísať. Stolička sa prelomila a dievčatko bác na dlážku! Vstalo, zodvihlo stoličku a odišlo do druhej izby.
Tam stáli tri postele. Jedna veľká Macova Mumľavcova. Druhá stredná Medulina-Vendulina. Tretia maličká – Macíčkova. Ľahlo si dievčatko do veľkej – bola mu priširoká. Ľahlo si do strednej – bola mu privysoká. Ľahlo si do maličkej. Postielka bola preň akurát. A tam i zaspalo.
No medvede prišli domov hladné.
Chceli obedovať. Veľký medveď sa pozrie na svoju misku a zareve strašným hlasom: „Kto jedol z mojej misky?“ Meduľa-Venduľa sa podíva do svojej misky a zareve trocha slabšie: „Kto jedol z mojem misky?“ Macíčko pozrie do svojej prázdnej mištičky a zapiští tenkým hláskom: „Kto jedol z mojej mištičky a všetko vyjedol?“
Maco Mumľavec sa pozrie na svoju stoličku a zareve strašným hlasom: „Kto sedel na mojej stoličke a odsotil ju?“ Meduľa-Venduľa sa pozrie na svoju stoličku a zareve trocha slabšie: „Kto sedel na mojej stoličke a odsotil ju?“ Macíčko sa podíva na svoju zlomenú stoličku a zapiští: „Kto sedel na mojej stoličke a polámal ju?“
Medvede vošli do druhej izby. „Kto ležal na mojej posteli a pováľal ju?“ zareve Maco Mumľavec strašným hlasom. „Kto ležal na mojej posteli a pováľal ju? Zareve Meduľa-Venduľa trochu slabšie.
A Macíčko si podložil stolček. Vydriapal sa na svoju postielku a zapiští tenkým hláskom: „Kto si ľahol na moju postel?“
V tom však vidí dievčatko. Tak zvrešťal? Akoby ho išli z kože drať: „Tu je! Drž ho! Tu je! Tu je! Aj-jaj! Drž ho!“
Dievčatko otvorilo oči. Uvidelo medvede a hybaj k obloku! Oblok bol otvorený. Dievčatko vyskočilo von a utieklo.
A medvede ho nedohonili.
y
