y
O človiečikovi z budíka
Danka a Janka boli doma samy. Vedeli, že je doma aj človiečik z budíka. On bol totiž stále doma, neprestaje ťukal ťu-ki, ťu-ki. Vo dne v noci, v piatok aj vo sviatok.
Čudný človiečik z budíka. Ako asi vyzerá? „Ja si myslím, že je tenký ako palička,“ vraví Janka.
„A ja si myslím, že je tučný ako loptička,“ vraví Danka.
Čoby, čoby! Ako palička!“ vraví Janka.
„Čoby, čoby! Ako loptička!“ vraví Danka.
„Nepočuješ, že nič nepočuť? NEŤUKÁ!“ Naozaj, človiečik z budíka prestal ťukať!
Danka a Janka pozreli na stôl – íííha! O budík stojí opretý rebrík a po tom rebríku zostupuje človiečei samá struna, samé koliesko – a v ruke nožnice.
Zíde na stôl, chodí si po ňom ako po terase, cing-bing-bring, do popolníka nakukne, kalamár obzerá,
„Ne-má-te tu dá-ky o-lej, Dan-ka, Jan-ka?“ spýta sa sekaným hlasom, akým hovorí telegrafný prístroj.
Danka a Janka chytro začali znášať všelijaké oleje, palmový, olivový, detský, aj automobilový, a potom husím pierkom pomastili človiečikovi nožnice.
„Povedzte nám, ujko, čo vy tam v budíku robíte?“ spýtala sa Janka. „Že čo robím? Čas stri-hám,“ A zašťukal nožnicami, šťu-ki, šťu-ki, išli už dobre a hladko. „A te-rez som sa tu s va-mi za-ho-vo-ril, to je chy-ba, to je chy-ba!“
Človiečik z budíka náhlivo vyšiel po rebríku, navrchu zastal, obrátil sa a povedal svojím telegrafickým hlasom: „No-že, Dan-ka, po-tis-ni tú veľ-kú rúč-ku na bu-dí-ku, eš-te, ešte, tak je dob-re.“
Zakýval im na rozkúčku rukou samá strunka, samé koliesko, a povedal: „Ďa-ku-jem vám, Dan-ka, Jan-ka!“ a zmizol v otvore budíka. Hneď za ním zmizol v otvore aj rebrík a o chvíľočku sa už ozývalo pravidelné: šťu-ki, šťu-ki, šťu-ki, šťu-ki, šťu-ki.
Danka a Janka hľadeli chvíľu na budík, chvíľu na sebe a potom zasa na budík. Škriepia sa, či ich ujho z budíka počuje a alebo nie.
Ujho z budíka, dajte mi vedieť, že ma počujete, veľmi vás o to prosím!“ volala Danka. Tu v budíku čosi hrklo a hneď nato sa ozvalo prenikavé: crrrrrrrrr! Odvtedy už Danka s Jankou vedia, že človiečik z budíka, hoci aj neprestajne šťuká, predsa ich dobre počuje.
