Slovenské národné divadlo - vrcholný stánek divadelného umenia na Slovensku. V posledných rokoch pribudla k pôvodnej budove moderná prístavba. Slovenské národné divadlo je sídlom opery.
Pohľad do vnútrajšku Slovenského národného divadla - časť hľadiska na balkónoch.
Slovenská národná galéria - klenotnica slovenského výtvarného umenia. Nachádza sa na veľmi peknom mieste neďaleko dunajského nábrežia. V budove boli pôvodne vodné kasárne. Dnes je aj tento kultúrny stánok rozšírený o novú prístavbu.
Slovenské národné múzeum delí od Dunaja len jediná ulica. Nachádzajú sa v ňom najrôznejšie zbierky, preto je obľúbenym cieľom školských exkurzií. Možno v ňom vidieť kus našej histórie, prírody. Nájdeme v ňom zbierku drahých kameňov, vypchatého zubra Putifara z topoľčianskej rezervácia a veľa iných cenných pamiatek.
Pioniersky palac - Ústredný dom pionierov a mládeže Klementa Gottwalda. Dal si ho roku 1760 postaviť Grassalkovich, uherský šľachtic chorvátského pôvodu. Palác, ktorý dnes všestranne slúži najmladšej generácie chlapcov a dievčat, je postavený v barokovom slohu. Pochádza z obdobia, keď v Bratislave naozaj ako huby po daždi vyrastali výstavné sídla šľachty kráľovských úradou - veď Bratislava bola tristo rokov aj korunovačným mestom Uhorska.
Na Gottwaldovom námestí číslo jedna sa nachádza. Predsedníctvo vlády Slovenskej socialistickej republiky. Sídli v niekdajšom letnom arcibiskupskom paláci zo začiatku sedemnásteho storočia. Barokovo prestavený bol v rokoch 1761 až 1765. Pred palácom sa otvára pekné, rozľahlé Gottwaldovo námestie, které bolo ešte pred niekoľkými desaťročiami pustým Firšnálom, na ktorom sa konávali trhy.
Dóm svätého Martina. Významná gotická pamiatka, ktorej veža sa skvie rydzim zlatom. Dóm je mohutná halová stavba zo štrnásteho a pätnásteho storočia. Nachádza sa v ňom baroková kaplnka od znamenitého bratislavského sochára Gregora Rafaela Donnera. Jeho dielom je aj súsošie sv. Martina. Dóm svätého Martina bol v rokoch 1563-1830 korunovačným chrámom uherských panovníkov. Zoznam panovníkov korunovaných v dóme si možno prečítať v chráme na strene tohto skvostného gotického diela.
Tento palác na Michalskej ulici nepatrí medzi najkrajšie, no jeho význam je mnohonásobne vätší. Postavili ho v rokoch 1753-1756 pre Uhorskú Kráľovskú Komoru. Z pamätnej tabule čítame, že v ňom zasadali Uhorské snemy, na ktorých za práva Slovákov bojoval Juraj Palkovič a Ľubovít Štúr. V revolučných rokoch 1947-1948 v ňom vyhlásili zrušenie poddanstva. Je to palác, v ktorom Ľudovít Štúr predniesol svoju slávnu reči ako poslanec mesta Zvolena. V rokoch1951-1966 budovu prestavali pro potreby Univerzitnej knižnice. Každý vysokoškolák, ktorý študoval v Bratislave, ju dôverne pozná.
Dom U dobrého pastiera na Židovskej ulici číslo jedna.krásna ukážka, /tvrdí sa, že najkrajšia/ meštianskej rokokovej architektúry v strednej Európe zo šesťdesiatých rokov osemnásteho storočia. V súčasnosti je v ňom stála výstava hodín Mestského múzea v Bratislave - a v nej majstrovské diela hodinárov z rozmanitých čias.
Historické jadro Bratislavy vznikalo po roku 1291, kedy Bratislava dostala mestské výsady čiže privilégiá. Možno v ňom nájsť radnicu, meštianske domy, šľachtické paláce, budovy kráľovských úradou, kostoly, kláštory. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sa stali aj diela majstrov - výtvarných umelcov. Spomedzi nich vyniká povesťami Rolandova fontárna na námestí 4. apríla,. Tu bol v stredoveku, spolu so susedným Dibrovovým námestim stred /centrum/ Bratislavy.
Budova Starej radnice na Primáciálnom námesti bola v stredoveku sídlom mestskej samosprávy. Jej najstaršia časť s vežou sa spomína už v roku 1370 ako majetok rodiny richtára Jakuba. Neskôr mesto dom odkúpilo, podobne ako susedný dom mešťana Ungerla. Budovy nákladne upravili na radnicu. V Starej radnici sídli Mestske múzeum. V prízemí je Archív hlavného mesta.
Táto pekná, skvostná budova je Primaciálny palác, ktorým sa skončilo obdobie výstavby honosných palácov v Bratislave. Postavili ju v klasicistickom stavebnom slohu v rokoch 1778-1781. V nasledujúcich rokoch Bratislava prestala byť hlavným mestom Uhorska, šľachtici sa z nej odsťahovali. Primaciálny palác, nekdajšie sídlo arcibiskupa, slúži dnes inak. Jeho Zrkadlová sieň je obľúbeným sobášnym miestom Bratislavčanov.
Teraz si všimnime jednu z nových dominánt mesta. Je ňou televízna veža na Kamzíku - dvesto metrov vysoká stavba s vyhľadkovou otáčavou kaviarňou. Tento záber je z cesty na Kolibu.
Ešte jeden záber patriaci k televízii - areál televízneho centra v Mlynskej doline. Tu sa pripravuje veľká časť programov slovenskej televízie.
Univerzita Komenského. Budova, v ktorej dosiahli najvyššie vzdelanie ľudia z celého Slovenska, z každého jeho okresu. Pôvodne ju postavili ako burzu, od začiatku však slúži ušľachtilejším cieľom. Dnes je sídlom Právnickej fakulty Univerzity Komenského. Jedna z budov hlavnéhomesta SSR, ktorá je obložená naším národným kameňem, pekným travertínem.
Michalská ulica s Michalskou bránou - jedinou zo štyrech pôvodných brán mesta, súčasť stredovekého opevnenia. V Michalskej veži je stála expozícia zbraní a pod ňou bránka, cez ktorú vyvádzali odsúdencov na smrť. Dnes aj cez ňu prejdú každý deň tisíce ľudí, ktorí si na jej dávnu funkciu ani nespomenú.
Najkrajší rokokový palác v Bratislave - Mirbachov palác na Dibrovom námestí číslo jedenásť. V súčasnosti je v ňom umiestená Galéria mesta Bratislavy. V jeho sieňach vystavujú svoje diela mnohý výtvarní umelci.
Socialistické premeny našej vlasti spôsobili, že hlavné mesto SSR sa stalo ozajstným veľkomestom. Vyrástli tu nové sídliská, školy, ustanovizne, mohutný rozmach zaznamenal priemysel - veď v súčasnosti predstavuje celých štrnásť percent priemyselnej výroby SSR. K najväčším priemyselným podnikom Bratislavy patrí aj rozsiahly petrochemický kombinát Slovnaft. Okrem iného vyrába sa v ňom benzín, ktorý nás vozí do škóly, zamestnania, na víkendy i dovolenky. Do Slovnaftu ústi ropovod Družba, cez ktorý priteká vzácna surovina ze Sovietskeho zväzu.
Na pravom brehu Dunaja je utešený park, pojmenovaný menom slovenského revolucionára a básníka Janka Kráľa. Návštevníci v ňom nájdu nielen kus krásnej prírody, vzácne stromy, ale aj diela umelcov - pomníky revolučných básnikov. Janka Kráľ je od Františka Gibalu, maďarského básnika slovenského pôvodu Petrófiho stvárnil B. Radnay a J. Gondos. Park, niekedy nazývaný i sadom Janka Kráľa, má aj jedno pozorohudné prvenstvo - je toprvý verejný park v Európe. Otvorili ho roku 1775.
PKO - Park kultúry a oddychu pri Dunaji, v študentskom žargóne nazývaný Pekáč. Jeho areály mali pôvodne slúžiť ako výstavisko, dnes je to jedno z centier spoločenského a kultúrneho života. Na zábere vidíme vstupnú halu PKO, výtvarne vyzdobenú akademickým sochárom Františkom Gibalom. Park kultúry a oddychu je obľúbeným miestom Bratislavčanov.
Kvitnúce lekná v jazierku v Botanickej záhrade Prírodovedeckej fakutly Univerzity Komenského. Vznikala postupne v rokoch 1942-1950. nachádza sa nej vyše päťtisíc rôznych druhov rastlín, z toho 650 drevín. Nájdeme medzi ninmi aj vzácne orchidey, kaktusy, banánovníky i papaye, ktoré nielen kvitnú, ale tropické plody na nich aj dozrievajú. V budúcnosti sa ráta s jej rozšírením o zelené plochy, ktoré po dokončení areálu novej Prírodovedeckej fakulty budú prístupné všetkým občanom Bratislavy i jej návštevníkom.
Zoologická záhrada - jedno z najobľúbenejších miest najmä mladých Bratislavčanov. Naše hlavné mesto dlho nemalo zoologickú záhradu, občasné zájezdy cirkusov so zverincami nemohli nahradiť pekné moderné ZOO, ktoré patrí do každého veľkomesta. Bratislavská zoologická záhrada vznikla až po oslobodení. Rozrástla sa, zveľadila a stala sa mocným živým magnetem pritahujúcim jednotlivcov, rodiny, školské exkurzie. Na obrázku vidíme osly-somáriky, no len o kúsok ďalej driemu dravce, šantia opice - pred ich pavilónom býva najživšie.
Bratislava je staré univerzitné mesto, voď slávna Académia Istropolitana založená v roku 1465 bola prvou univerzitou na území Slovenska. Po oslobodení vyrástli v Bratislave nové vysoké školy, študentské domovy, areál Slovenskej vysokej školy, technickej na Gottwaldovom námestí, areál Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Mlynskej doline. Na fotografii vidíme areál Študentského domova Ľubovíta Štúra na Osmolovovej ulici v Mlynskej doline.
Opäť sme pri Dunaji, poVolge druhom najväčšom vodnom toku v Európe. Od nepamäti bol Dunaj aj vodnou cestou. Plavili sa po ňom aj Rimania, neskôr križiaci, a po dlhé stáročia sa na jeho chrbte plavili aj kupecké lode, ktoré poháňali veslá galejníkov. A nebolo to ani tak dávno - ved galejníctvo na Dunaji zaniklo až v roku 1790. Na obrázku vidíme časť bratislavského prístavu, ktorý patrí medzi významné prístavy na Dunaji. Tisíce ton rozličných tovarov preložia jeho žeriavy - ony zdvihli z nákladnej lode aj atómový reaktor privezený zo Sovietskeho zväzu pre atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. Československá plavba dunajská začínala v roku 1924 skromne - so štyrmi motorovými člnmi, štyrmi propelermi na prepravu ľudí a s deviatimi remorkérmi - v jubilejnom roku 1975 sa pod našou vlajkou plavilo na Dunaji vyše tristo riečnych lodí.
Sme na letisku. Vidíme modernú letištnú budovu Československých aerolínií. Bratislavské letisko je významnou leteckou križovatkou Európy - je divertne. To znamená, že v čase nepriaznivého počasia slúži aj ako náhradné letisko pre viac európskych veľkomiest - aj pre Budapešť, aj pre Viedeň i hlavné mesto našej vlasti - Prahu. Má výhodnú polohu a spomedzi veľkých susedných letísk najlepšie mateorologické podmienky. A kúštik z našej leteckej histórie: Z Prahy do Bratislavy po prvý raz priletel major Skála na dvojplošníku A-14. Stalo sa tak prvého marca 1923. dnešná letecká sieť ČSA má vyše 100 tisíc km.
Pred vchodom do budovy Československých aerolínií v Bratislave je busta Štefana Baniča, rodáka zo Smolenickej Novej Vsi. Do dejín letectva sa robotník-vysťahovalec Banič zapísal objavením padáka, ktorý americkí letci používali v prvej svetovej vojne. Pomník nám pripomína skromného človeka, ktorého vynález zachránil mnohým letcom život a prispel ku konštrukcii dokonalejších padákov.
Na Slavíne. Tu, na krásnom bratislavskom návrší, sa žiada zastať a chíľou ticha vzdať hold hrdinom, ktorí svojou krvou skropili našu zem a oslobodili nás spod fašistického útlaku.
Slavín - pamätník vďaky. Stojí na malokarpatskom hrebeni, 252 metrov nad morom. Postavili ho na počesť príslušníkov Sovietskej armády, ktorí padli v bojoch o Bratislavu v prvých aprílových dňoch roku 1945. slavín je spoločným dielom viacerých umelcov. Akademického sochára Ladislava Snopka, národného umelca, profesora, akademického sochára Jozefa Kostku, akademického sochára Jána Kulicha a ďalších umelcov. Slovenská národná rada vyhlásila Slavín roku 1961 za národnú kultúrnu pamiatku.
Sotva desať kilometrov na severozápad nad sútokom Dunja a Moravy sojí strmé vápencová bralo so zrúcaninami staroslávneho Devína, známeho aj z čias Veľkej Moravy. Priľahlý hrad - pevnosť znižili roku 1809 Napoleonovi vojaci. Pre nás je Devín pamätný aj tým, že na jar 1836 si naň urobila výlet štúrovská mládež. Študenti si tu pripomenuli časy dávnej slávy Veľkomoravskej ríše, dali si slovanské mená a slávnostne sľúbili vernosť svojmu národu. Začali sme tento malý farebný výlet pri Dunaji pod bratislavským hradom, nad ním, na Devíne ho končíme. Na tom Devíne, kde teraz usilovne pracujú archelógovia a spod príkrovu zeme vynášajú na svetlo nové doklady o našej histórii, o stopách, šľapajích, ktoré v nej zanechali naši predchodcovia.
y
