A len čo príde domov zo školy, namiesto učenia, vytrhne list zo zošita a píše dedovi Mrázovi: „Milý dedo Mráz, prines mi, prosím Ťa, na Vianoce krásneho Šaška. Juk a ja ho budeme mať rady a budeme sa s ním pekne hrať. Veľmi Ťa prosí, Kačenka.“
Kačenka dopis napísala, ale čo teraz? Kam dopis odoslať? „Vieš, čo, Kačenka“, povedal Juk, „ja deda Mráza nájdem a dopis mu odovzdám sám. Je to istejšie.“ A hneď sa vydal na cestu. „Ale mne tu bude smutno“, nariekala Kačenka a mávala mu na rozlúčku.
Juk opustil mesto a ocitol sa na poliach. Prišiel na križovatku a nevedel, odkiaľ kam. Našťastie stretol psa. Spýtal sa ho úctivo na cestu. Bol to však veľký a pyšný vlčiak, ktorý sa s malými psíkmi nerozpráva. Zdvihol nos do výšky a Jukovi vôbec neodpovedal. A tak Juk išiel tam, kde najviac svietil mesiačik.
Bola jasná noc a Juk stále pokračoval v ceste. Naraz sa niečo pohlo za stromom. Juk sa zľakol a skočil na strom. Našťastie to bol len malý zajačik. A ten sa tak vyľakal, že keď sa ho Juk pýtal, kadiaľ má ísť, nemohol vykoktať odpoveď. Všetko poplietol a ukazoval na obe strany.
Na neďalekej lúke, kde si Juk chcel oddýchnuť, ho zase vystrašila veľká sova. Sedela na pníku a prezerala si ho očami, ktoré svietili ako reflektory. Keď ju Juk poprosil o radu, odpovedala: „Deda Mráza poznám. Moja teta je u neho zamestnaná. Oddýchni si, potom ťa k nemu zavediem.“
Juk si oddýchol, trochu sa najedol a išiel ďalej. Ale, kde sa vzala, tu sa vzala veľká líška a začala do Juka dobiedzať. To bola bitka! Sova sa schovala na strome. Juk sa však nedal. Pustil sa do líšky tak, že mala čo robiť, aby sa mu ubránila. Nakoniec bola rada, že mohla ujsť. Juk bol zachránený, ale odniesol si to dopis.
Bol roztrhaný na kúsky a nie a nie tie kúsky zložiť dohromady. Márne svietila sova veľkými očami, márne skladali myšky papieriky k sebe. Hlavná časť dopisu sa stratila. „Nuž, odkážem to dedovi Mrázovi sám,“ rozhodol sa Juk a vydal sa na cestu.
Uchodený a unavený došiel Juk konečne k jaskyni deda Mráza. Cestou sa k nemu pridalo aj niekoľko zvieratiek. Myšky, ďateľ, sýkorka, ježko i bojácny zajačik. Sova dala Jukovi ešte dobrú radu: „U deda Mráza musíš urobiť dobrý dojem. Pekne sa pozdrav, zdvorilo rozprávaj a takto sa ukloň!“ – Všetky zvieratka sa spolu s Jukom učili od sovy, ako sa ukláňa.
Juk a zvieratká ostali prekvapene stáť na prahu jaskyne. Bolo tam rušno ako v úli. Kdekto tu chystal darčeky pre dobré deti. Všetky zvieratká, aj malé mušky, ktoré jaskyňu osvetľovali, pomáhali, ako najlepšie vedeli.
„Dobrý deň, dedo Mráz,“ uklonil sa Juk a všetky zvieratká s ním. „Prišiel som ťa poprosiť, aby si poslal našej Kačenke červenobieleho Šaška s roľničkami. Ona si ho veľmi praje.“
„Milý Juk, to nepôjde len tak. Najskôr sa pozrieme, ako tá vaša Kačenka poslúcha. Teda máme o všetkých deťoch všetko presne zapísané. Sova, podaj mi Kačenkin spis,“ povedal vľúdne dedo Mráz a povedal zvieratkám, aby sa posadili.
Ale beda, o Kačenke v záznamoch nič pekného nebolo. Dedo Mráz sa mračil viac a viac. Juk sa začal sa Kačenku takmer hambiť. Ustráchaný zajačik sa radšej nenápadne stratil.
Márne Juk za Kačenku orodoval. Dedo Mráz sa nedal uprosiť. „Máme dosť dobrých a usilovných detí; pre také, ako je Kačenka, darčeky nemáme. A aby si vedel, ani teba si Kačenka nezaslúži. Taký dobrý psíček! Nechám si ťa tu; potrebujem vrátnika a ty sa budeš mať ako v raji.
A tak Juk ostal u deda Mráza. Mal sa tu naozaj dobre. Nič mu nechýbalo, ale čo to bolo platné. Bez Kačenky ho nič netešilo.
A Kačenke sa doma nedarilo o nič lepšie. Juk bol jej najmilším kamarátom a smútila za ním vo dne i v noci.
Stará múdra sova videla, ako sa Juk trápi. Prišlo jej ho ľúto a išla prosiť deda Mráza, aby mu pomohol.
„Skúsim to s Kačenkou,“ rozhodol sa dedo Mráz. „Napíšem jej, že už nikdy Juka neuvidí, keď sa nepolepší. Keď ho má rada, ako on ju, určite to urobí.“
A tak jedného dňa zaťukal u Kačenky niekto na okno. Bol to posol od deda Mráza. Priniesol dopis a Kačenka ho dychtivo otvorila.
A pozrite sa, ako dopis od deda Mráza pomohol. Kačenka si ho zavesila na stenu a dala sa do práce. Upratala si izbičku, zlepšila sa v učení a naučila sa včas si robiť úlohy. Keď sa Juk vráti, Kačenku a je izbičku snaď ani nespozná.
Len, či sa dedo Mráz dozvie, že sa Kačenka polepšila? Ale to sa vie, že áno. Však, má dosť poslov, ktorí mu môžu povedať, čo Kačenka robí. Múdra sova si môže oči vykukať nad zmenou, ktorá sa u Kačenky stala. To sa bude dedo Mráz diviť, až sa to dozvie.
Aj v škole sa Kačenka zmenila. Už nedostáva zlé známky a pán učiteľ nešetrí pochvalou. V jej žiackej knižke sú už aj jednotky. Však to vševediaci vrabček všetko dedovi Mrázovi doslova povie.
Prísna vrana dohliada na Kačenku aj vonku. Ale ani tu nebude dedovi Mrázovi čo žalovať. Kačenka je pozorná a pomáha tím, ktorí jej pomoc potrebujú.
O Kačenke prišli dobré správy. „To mám radosť,“ hovorí dedo Mráz, „ vidíte, že sa každý môže polepšiť, keď chce.“
Konečne nastáva slávnostný deň. Všetky darčeky sú už pripravené a teraz ich dedo Mráz rozvezie deťom. Čo si myslíte, nezabudne na našu malú Kačenku?
„Tak čo, Juk, nemáš už práce u nás dosť?“ pýta sa dedo Mráz svojho vrátnika. „Nechcel by si ísť so mnou opäť u Kačenke?“ Ani sa nepýtajte, čo na to Juk odpovedal. Radostne šteká, až sa okná trasú a zvieratká zvedavo pozerajú dnu, čo sa deje.
Sneh a mráz nevadí jeleňom, aby čo najrýchlejšie utekali so saňami vrchovato naloženými darčekami. Ktorý že z bolíčkov je asi pre vás? Ten pre Kačenku drží Juk.
Nebojte sa, že sa niečo popletie. Dôsledná sova má všetky deti presne zapísané a dáva dobrý pozor, aby sa na nikoho nezabudlo. Dedo Mráz vybalil Juka z deky a spolu sa vydali za Kačenkou.
Taký slávny večer! A taký krásny stromček! Ale čo je to platné Kačenke, ktorá si priala mať späť svojho Juka. Bez neho ju nič neteší a nemôže sa z ničoho radovať.
„Juk, Jučíček,“ kričí Kačenka, keď sa medzi dverami objaví jej najmilší kamarát. To je radosti a objímania. Až teraz je Kačenka šťastná.
Kačenke sa vyplatilo, že sa polepšila. Má všetko, čo si priala, Juka i Šaška a ku všetkému ešte aj čisté svedomie. Už navždy zostane dobrým dievčatkom a usilovnou žiačkou. Múdra sova sa prišla naposledy pozrieť na Kačenku, ktorá spokojne zaspáva so Šaškom vedľa seba. A v kresle drieme Juk. Dobrú noc, Kačenka! Dobrú noc, deti!
Konec.
y
