„To nič nie je,“ povedal psíček, „to je ľahké, to ja viem, ako sa taká torta robí!“
„To sa do takej torty dá všetko, čo je na jedenie najlepšie, všetko, čo najradšej ješ, a potom je tá torta tiež najlepšia.“
„Urobíme si takú najlepšiu tortu!“ Potom si vzali zásteru a pustili sa do varenia.
Vzali múku, mliečko a vajíčko a miešali to všetko dohromady.
„Torta musí byť sladká,“ povedala mačička a nasypala do toho cukor.
„A trochu slaná tiež,“ povedal psíček a dal tam soľ.
„A teraz tam dáme maslo a zaváraninu,“ povedala mačička. „Zaváraninu, tú nie, tú ja nemám rád,“ povedal psíček.
Dáme tam namiesto zaváraniny kvargľu, tú mám veľmi rád.“ Tak tam dali niekoľko kvarglí.
„Mne sa zdá, že je to málo mastné,“ povedala mačička, „musíme tam dať niekoľko slaninových koží.“
„A oriešky, aby sme nezabudli,“ povedal psíček a nasypal tam kornút orieškov.
„Mala by tam ísť aj uhorka,“ povedala mačička a dala tam uhorku. „A niekoľko safaládok, poriadne okorenených,“ povedal psíček a dal tam niekoľko safaládok.
„A trochu cibule a čokolády,“ a pridali do toho cibuľu a čokoládu.
„A omáčku!“ napadlo psíčka a dali tam omáčku.
Tak do tej svojej torty dávali a miešali všetko možné.
Dali tam cesnak a korenie, namiešali tam sádlo aj cukríky, škvarky a škoricu, krupicovú kašu a tvaroh, kakao a kapustu, jednu hlavu z husi a hrozienka, proste všetko možné do tej torty dali.
„Namojveru, to bude veľká torta, to sa nejako najeme!“ Chválili si to. „A teraz to dáme piecť.“
Dali tortu piecť a tešili sa na to, až bude upečená.
Keď sa im zdala torta dosť upečená, dali tortu pred dvere, aby vychladla.
Ale zatiaľ šiel okolo tej torty jeden zlý pes, a ako tá torta vychládala, zavoňalo mu to do nosa všelijako.
Čuchal, čuchal, čuchal, až sa tej torty dočuchal. A potom sa ten zlý pes pustil do torty. Hltal a hltal, až ju celú pohltal.
Potom na to vypil ešte celú kanvu vody a odvalil sa preč.
Keď si psíček s mačičkou spomenuli na tú tortu, vzali sa za labky a šli sa pozrieť, či už tá torta dosť vychladla.
Došli, pozerali sa - a čo to? Torta je preč!
„Ajajaj,“ povedali psíček s mačičkou, „torta je preč, niekto nám ju vzal!“
Pozerajú sa a pozerajú, a aha! Tamto pod kríkom leží veľký pes a silno ochká. Veľmi sa tou tortou prejedol a teraz mu je zle.
„Vidíš, to máš z toho“ povedal psíček, „mal si to nechať, keď torta nebola tvoja!“
„Vieš, psíček, ja si z toho nič nerobím,“ povedala mačička, „možno by nám po tej našej torte bolo tiež zle.“
Tak išiel psíček s mačičkou k deťom na obed. Veľmi im u nich chutilo, poďakovali deťom za obed a išli spokojní domov.
Potom išli po dobrom obede spať a pochvaľovali si, ako sa im tie meniny a narodeniny predsalen vydarili.
Koniec.
y
