y
Dvanásť dobrých priateľov
Boli raz dve pekne usmievavé očká, dve čisté, hlboké zrkadielka. Veselo pozerali na svet a keďže boli veľmi zvedané, chceli vidieť všetko. Navzájom boli dobrými priateľmi, ale voči iným boli trochu pyšné a odmerané.
- Čože je nám, - hovorili si očká, - keď chceme, pozrieme na kvetinky. Pozrieme si pivónie alebo aj kvietky iné. Pozrieme na púpavy, jako kvitnú a odletia do výšavy.
- Čože je nám, - hovorili si ďalej, - keď chceme, pozrieme na zvieratká: na moriaka, na perličky, starú mačku, i na psíka-nezbedníka, jako odprevádza strýka.
A neďaleko týchto dvoch kamarátov žilo si vo svornosti desať bratov, desať zdravých-hravých prštekov. Šikovne sa vo svoje obracali a zaujímali o všetko. Medzi sebou boli pršteky dobrými priateľami, ale voči iným boli trochu pyšné a odmerané.
- Čože je nám, hovorili si ďalej, - keď chceme, zahráme sa s kolieskami,
s koníkom i s medveďom. A čo by sme išli peši, kolobežka viac teší.
Raz sa prví priatelia, dve zvedavé očká, zahľadeli dovysoka, kde leteli pestré balóny. Na jednom balóne sedel si motýľ-admirál a viedol svoju vzdušnú loď do neznámych diaľok.
V tej istej chvíli bolo u priateľov-prštekov na návšteve kladivko. Pozvali ho, aby im pomohlo opraviť pokrivené lietadlo, na ktorom chceli vyletieť za balónmi a za motýľom-admirálom.
Zrazu sa len deväť prštekov rozutekalo na všetky strany. Iba jeden z nich zostal na mieste. Pravda, aj on by bol ufujazdil, ale nemohol. Nemohol, lebo ho neľútostné kladivko prigniavilo.
Prigniavený prštek veľmi plakal. Veľmi ho bolelo bruško, na ktoré ho udrelo kladivko. Plakal ešte aj potom, keď ho jeho priatelia obviazali, že vyzeral jako súdok. Všetci ho pochvaľovali, že vyzerá najmocnejší.
Prštek sa na chvíľu uspokojil, ale nemal nijakú náladu. Nemohol udržať ani lopatu, ani riadidlá kolobežky a čo chytil, všetko mu hneď vypadlo. Veľmi sa potešil, že už prišiel večer a že si môže oddýchnuť. Konečne si pospinká. Dobrý večer, perinka!
Leží si náš prštek, leží i príde k nemu na návštevu očko. Popýta sa ho na denné zážitky, popýta sa ho na zdravie, i poľutuje ho. - Aká škoda, že ťa prigniavilo kladivko, - hovorí. - A ja som dnes videlo krásne balóny! Ty by si ich raz-dva mal, ale mne ich vietor vzal.
Prštek sa len pohmýril a odvetil: - jako som mohol, keď som musel opravovať stroj. Keby bol chvost lietadla v poriadku, bol by som balóny hravo dostihol. - Očko sa hneď ospravedlnilo, že si nevšimlo priateľovo lietadlo. Uvedomilo si, keby bolo pri oprave lepšie prizrelo, zaiste nemuselo dôjsť ani k nešťastiu a úrazu.
Ako si ak navzájom rozprávajú o svojich bolestiach, odrazu sa pozastavia: - A prečo my nechodíme všade pekne pospolu? - Očko má jedného brata, prštek má deviatich bratov, spolu je to dvanásť dobrých priateľov. Keď sa všetci dajú dokopy, bude sa im všetko lepšie dariť.
Ako uvážili, tak aj urobili.. prštek sa čoskoro uzdravil a s očkom sa vybrali na prechádzku. Išli hľadať balóny s molýľom-admirálom. I pozrú dve usmievavé očká hore, ale silná žiara slnka ich celkom omráčila. - Nevidíme, pomôžte nám, - zavolali na desať bratov-prštekov a tí hneď okolo očiek. Vytvárajú striešku, ktorá vrhá na očká príjemný tieň.
To je dobré, - zakričia očká. - Teraz musíme vypátrať, kadiaľ leteli. Hľa, tam ich vidíme. Zastali a hojdajú sa na šípovom kríku! - Ale škoda, preškoda. Šípkový krík bol za vysokým drôteným plotom.
- Za nimi, len vpred, naše budú hneď, - vykríkol prštek a po ňom takisto jeho deväť bratov. Všetci sa chceli vrhnúť na plot a liezť hore. Ale očká ich zastavili a upozornili na pichľavé ostne, ktoré by dopichali každého, kto by sa ich dotkol.
- Najdeme si lepšiu cestičku, priatelia, - odvetili očká a ukázali na vrátka, ktoré viedli do záhrady. - Kot-kot-kot-ko-dák- vyskočila tam zruzu sliepka z kŕdľa kuriatok a mierila na dve zvedavé očká. Bola by ich poraidne doškriabala, ale desať prštekov nelenilo a podarilo sa im nahnevanú sliepku zahnať.
Len teraz boli očká natešené, že sa spriatelili s prštekmi a vďačne im ukázali na šípkový krík. Viali tam o zlatú niť zachytené balóny a prštek ich teraz mohol celkom ľahko dočiahnuť. Omotal si ich okolo pása a všetci mali radosť, že sa im podarila dobrá vec.
Čože bolo už odteraz všetkým na svete?“ Pomáhali si navzájom a vystríhali sa pred nešťastím. Ale pršteky boli predsa trochu smutné. Na balóne nesedel pyšný motýľ-admirál.- Kam uletel? - pýtali sa. A dve usmievavé očká, dve hlboké čisté zrkadielka odpovedali: - Videli sme ho, letel do světa. Išiel hľadať nepozorné očká a nevšímavé pršteky. Išiel im povedať, ako krásné je žiť spolu dvanástim dobrým priateľom. - A žilo sa im naozaj dobre. Tak dobre, že si vše spolu i zaspievali. Najčastejšie to bola pesnička, ktorú si ľahko všetci zapamätáme: Dvanásť dobrých priateľov, to sú dobrí pomocnící, dobre všetkým pomáhajú doma či na ulici. Dvanásť dobrých priateľov, to sú dobrí vojaci, keď zavelím, vždy poslúchnu pri hre abo pri práci.
Koniec.
