y
Šípková Ruženka
Na Ružovom zámku je dnes veľká radosť: Kráľovským manželom sa narodila dcérenka! A hneď sa chystali slávne krstiny. Pisár predložil pánu kráľovi dlhý zoznam pozvaných hostí - nechýbali ani dve dobré víly - sudičky.
Len tretiu sudičku, zlú vílu - Osu nepozvali - a tá si zaumienila, že sa kruto pomstí.
Nadišiel slávny deň krstín. Dievčatko dostalo meno Ruženka. Hostia odovzdali dary novorodeniatku a načúvajú slovám sudičiek: Prvá z nich veští malej princeznej, že bude svieža ako jarný deň a krásna ako ružička. Druhá sudička vraví, že bude Ruženka dobrá ako chlieb a že ju bude mať každý rád.
Tu však vletela do zámockej siene zlá víla - Osa a preniesla strašnú veštbu: Len do osemnástich rokov že bude rozkvitať Ruženka, potom sa pichne do prsta a zomrie!
Zdesenie sa zmocnilo všetkých... Tu však pristúpili ku kolíske opäť dobré sudičky, aby zmiernili strašnú veštbu: „Princezná Ruženka nezomrie. Zaspí len a láska ju prebudí zas k životu!\"
Splnila sa predpoveď dobrých víl. Ruženka vyrastala do krásy a dobroty a každý ju mal rád. Pán kráľ s pani kráľovnou dali odstrániť zo zámku a jeho okolia všetko, o čo by sa ich dcérenka mohla poraniť, a strázili ju ako oko v hlave. Raz však predsa Ruženka na chvíľu osamela. A ako sa tak túlala zámockou záhradou, došla až k starej guľatej veži. Ešte nikdy tu nebola.
A tak vystúpala zvedavo po točitých schodoch až celkom hore do malej guľatej komôrky. Neznáma starenka tu priadla na kolovrátku...
Ešte nikdy nevidela Ruženka kolovrátok, veľmi ju zaujímal, a tak deď ju starenka vyzvala, aby sama skúsila, akú vie kolovrátok bzučať pesničku, s radosťou poslúchla.
Pradie, pradie Ruženka, keď tu - jaj beda - pichla sa o vreteno do prsta! Starena - bola to zlá víla - Osa - sa zaradovala: Jej strašná veštba sa naplnila.
Plačúc bolesťou utekala Ruženka z veže do záhrady. Zvláštna ospalosť jej zatvárala viečka... Klesla do trávy a zaspala. A s ňou upadol do hlbokého spánku aj celý zámok...
Čoskoro všetok zarástol šípkovými ružami a dlhé, dlhé roky driemal v zakliatí.
Ďaleko odtiaľ v Slnečnom kráľovstve žil pán kráľ s kráľovnou a s jediným synom - kraľovičom. Kráľ už bol veľmi starý - i prial si, aby sa už jeho syn oženil a ujal sa vlády.
Mnoho princezien zo široka ďaleka mu dohadzovali, ale milý princ túžil len po Šípkovej Ruženke, o ktorej mu rozprávala povesť stará pestúnka.
A tak uprosil nakoniec otecka a mamičku, aby sa smel vydať do sveta hľadať spiacu krásku. Dlhá a ťažká byla jeho púť... Kedykoľvek nevedel princ kadiaľ ďalej, kde sa vzala tu sa vzala objavila sa neznáma starena a ukázala mu cestu.
Tak došiel princ jedného dňa až k Ružovému zámku, zarastenému šípkovými ružami. Nikde okolo ani hláska, nikde známky života... Ťažko si kliesnil mečom cestu tŕnitým ružovým húštím.
A tu náhle vidí na lavičke spiacu Ruženku. Ostal stáť ako očarovaný jej krásou... Neodolal milý princ - a pobozkal dievča.
A v tej chvíli - zázrak - Ruženka precitla. To láska ju vyslobodila zo zakliatia a prebudila opäť k životu. A s nou precitol aj celučký Ružový zámok.
A čoskoro bola slávna svadba - že ste tam, deti, neboli! - princ si bral Ruženku za ženu. Ani dve dobré víly - sudičky na tej sláve nechýbali. A zlá víla - Osa - pukla zlosťou!!!
Koniec.
