y
Pri rybníku
Čo myslíte deti – bude naša vychádzka k rybníku zaujímavá – alebo nudná?
Prvý pohľad na jazero nie je veľmi sľubný. Zdá sa, že tu nebude na čo pozerať. Samá voda – a zas len voda. Na brehu je zopár stromov, tráva, vodné rastliny. V diaľke letí kŕdeľ divých kačíc. Budú aj na jazere? Poďme sa pozrieť!
Žaby sa nás boja. Poskákali do vody. Iba táto jedna si nás zvedavo obzerá. Je to skokan zelený. Meno si vyslúžil tým, že dobre skáče. Má silné a dlhé zadné nohy.
Živí sa muškami, ktoré loví dlhým lepkavým jazykom. V lovení mušiek je to hotový umelec. Ani sa neobzrie za takou korisťou, ktorá sa nehýbe, sedí na zemi alebo na konári. Loví len tú korisť, ktorá letí vo vzduchu.
Samička skokana zeleného nakladie vajíčka do plytkej teplej vody – a vyliahnu sa z nich žubrienky. Najprv majú žubrienky len vajcovité telo a dlhý chvost. Potom im narastú zadné nohy. A keď im narástli aj predné nohy, chvost im odpadne a je z nich dospelá žaba, dospelý skokan zelený.
Kým sa nám podarí objaviť ďalší život v jazere, všimnime si rastlín. Mnohé z nich nájdeme iba pri jazere. Takou je pálka. Rastie vo vode blízko brehu. Podobnou vodnou rastlinou je aj trsť. V pozadí vidíme na brehu jazera vŕbu. Má rada veľa vody, preto ju nájdeme vždy len pri jazerách a potokoch.
A tam vo vode medzi rastlinami číha na svoju korisť dravá šťuka. Má pruhované boky, preto len ťažko ju rozoznáme medzi rastlinami. Na toto pruhovanie dopláca aj jej korisť. Šťuka stojí na jednom mieste dlho nehybne a čaká, kým sa jej nepriblíži nejaká rybka.
Už sa stalo. Zo šťukinej tlamy sa rybka nedostane. Čeľusti šťuky sú plné dozadu zahnutých ostrých zubov. Do čoho sa raz šťuka zahryzne, to už nepustí, aj keby mala pritom zahynúť. Šťuka je najpažravejší dravec naši vôd. Dosádza sa do rybníkov aj úmyselne, aby poháňala kaprov.
Kapry sú lenivé, rady sa vyhrievajú v plytkej vode a potom len tučnejú a zapáchajú bahnom. Vidíte ich? Tie tmavé chrbty – to sú ony!
Kapor má podlhovasté telo, pokryté šupinami. Plutvy a chvost mu slúžia na plávanie, na pohyb vo vode. Za hlavou má otvor, v ňom sú žiabre, ktorými dýcha. Kyslík si vyberá kapor žiabrami priamo z vody.
A tu je ďalší obyvateľ rybníka, pyšný dlhonohý bocian. Dlhým červeným zobákom hľadá vo vode žaby a ryby. To je jeho najobľúbenejšia potrava.
Niekedy bocian neohrdne ani užovkou. Tejto tu na obrázku zatiaľ nehrozí nebezpečie. Užovka vie vynikajúco plávať napriek tomu, že nemá ruky, ani nohy, ani plutvy. Vlní sa celým telom a pomocou tohto vlnivého pohybu sa dostáva dopredu aj vo vode, aj na zemi.
Korisť si hľadá aj na suchej zemi, aj vo vode. Požiera ju celú, ako teraz túto žabku. Chytá aj myši a hraboše, preto je užitočná.
Konečne sme objavili aj divé kačice. Možno je to ten istý kŕdeľ, ktorý sme videli na začiatku.
Toto je pár divých kačíc. Tá pestrejšia so zeleným golierikom na krku to je samec. Samica je skromnejšia, jednofarebná.
Aj čajky sa rady zdržujú pri rybníku. Rybník im ponúka veľa tichých miest na hniezdenie. Okrem toho živia sa hlavne drobnými rybkami – a tých je tu plno.
Všetko, čo sme v jazere a okolo jazera doteraz videli, je veľké, nápadné, prístupné aj pre malé deti. No je tu aj hmyz a iné drobné živočíchy, ktoré zistíme len pri veľkej trpezlivosti a ostrom zraku. Jedným z nich je potápnik. Je veľký ako chrúst. Poznáme ho ľahko podľa žltej obruby na chrbte.
Vo svete vodného hmyzu je to dravec. Živí sa vodnými živočíchmi, najmä rybkami.
Vážka nežije vo vode: lieta vo vzduchu za pomoci dvoch párov blanitých krídel. Nájdeme ju ale vždy len pri rybníku, pri vode.
Je to preto, že jej larva je vodný živočích a dravec, živí sa žubrienkami a rybkami, podobne ako potápnik.
A je tu vo vode ešte drobnejší, ešte nepatrnejší hmyz. Ten ružovkastý pás vo vode to nie je farba, ani rastliny, to je kŕdeľ dafnií. Ľudove sa im hovorí aj vodné blšky. Ale so skutočnými blchami nemajú nič spoločného.
Tu je jedna z nich. Vidíte oči na jej hlave? Pri hlave má rozvetvené tykadlá. Chvíľami silne zamáva nimi a tak poskočí. Jej pohyb je trhavý, zdá sa, akoby stále tancovala.
Vodomierka vie kráčať na povrchu vody. Nikdy sa nepotopí. Po vode sa pohybuje tak bezpečne, ako my ľudia na suchej zemi.
Neunavili ste sa? Pri rybníku sme toho videli už naozaj veľa. Odpočinieme si trochu a pokocháme sa pohľadom na čarovný kvet bieleho leknína.
Je večer, treba sa nám od jazera vrátiť domov. Aj rybník a jeho obyvatelia sa uložili na odpočinok. Iba krákanie žiab nám zalieha v ušiach dlho do noci a sprevádza nás na ceste domov ďaleko, ďaleko.
