Chudobný čižmár

Kedysi dávno žil jeden chudobný čižmár, ktorý sa nijako nemohol z biedy vymotať. Najviac ho trápilo, že sa musí bezmocne pozerať na svoje hladné deti.

Raz, keď už mal dosť takého života, ušiel do hory. Tu znezrady zazrel čerta. - Čižmár, kam ideš? - oslovil ho pekelník. Čižmár, ktorý už bol na všetko odhodlaný, pozrel mu strmo do očú a povedal: - Idem drať lipky a čertom brať dietky! Čert sa naľakal a sľúbil čižmárovi bohatú odmenu, ak nechá ich dietky na pokoji.

+13

Onedlho doteperil čižmárovi veľké vrece peňazí.

Ale v pekle sa čerti ako sršni oddali do svojho kamaráta, že dal tých peňazí veľa a že musí aspoň polovicu čižmárovi zasa vziať.

Čert nelenil, bežal za čižmárom a žiadal ho, aby mu polovicu peňazí vrátil. Ale čižmár si peniaze nechcel dať. Tu mu čert rečie: „Vieš ty čo. Poď so mnou na úbehy. Kto lepšie bude bežať, toho budú peniaze. - Dobre – súhlasil čižmár – ale najprv bež s mojím dvojročným chlapcom, aby si sa veľmi neutrápil.

Čižmár doviedol čerta pod vŕšok a tam do jedného kriaka zavolal: - Jano, vstávaj, pôjdeš opreteky! Z kriaka vyskočil zajac, dal sa v nohy a čert za ním, až sa mu chvost natriasal, ale kdeže zajaca dohoniť. A tak musel peniaze čižmárovi nechať, lebo s ním sa už četrt neodvážil bežať.

Už si ty len naozajstný sprostý čert, - povedali mu v pekle kamaráti – keď si sa dal čižmárovi prekabátit. Vymysli si chytro niečo iné a hybaj po peniaze.

Čert sa poškriabal za uchom a bežal zase za čižmárom. - A ja ti tie peniaze predsa nenechám! Poď, budeme nosiť koňa okolo hory. Kto ho chytrejšie odnesie dookola, toho budú penieze. Čižmár pristal. Čert vzal koňa a niesol ho okolo hory, len mu tak z každého vláska tieklo.

Keď prišiel s koňom naspäť, čižmár mu povedal: - Načo by som bral koňa na plecia? Darmo by som ho stratil, keď s ním budem bežať. Zavrnem si ho radšej medzi nohy, a tak ho budem niesť.“ Len čo to povedal, vysadol na koňa a letel ako strela. A o malú chvíľu bol pri čertovi.

Smuný čert sa vrátil do pekla a posťažoval si: - Ani všetci čerti by tak toho koňa neuniesli, ako ho niesol čižmár. Len si pomyslite, zavrzol si ho medzi nohy, a tak s ním letel ani vietor. Čerti ho vyhrešili a opäť ho vystrojili, aby išiel čižmárovi tie peniaze vziať.

Čert už len so strachom prišiel k čižmárovi: - Budeme o stávku hvízdať. Kto silnejšie zahvízdne, toho budú peniaze. Čert nadul líca a ako zahvízdol, lístie zo stromov opadávalo a čižmár skoro ohluchol.

Keď sa čižmár spamätal, povedal: - Nevídali! Keď ja zahvízdnem, budú sa buky válať a tebe sa aj hlava roztrhne. Ale aby sa ti nič nestalo, tu máš ručník a dobre si zaviaž oči a hlavu! Len čo tak čert urobil, pretiahlo ho čižmár palicou tak po hlave, že skoro ohluchol. - Nehvízdaj viac, nehvízdaj! - kričal čert. - Daj mi pokoj a peniaze si nechaj! Vidím, že ťa už nijako neprekabátim.