\"Moji bratia majú obaja dosť, môžu si slušne žiť,\" povzdychol najmladší, ktorému hovorili Janko. \"Ale čo si počnem s kocúrom, až zjeme túto poslednú skyvu chleba? Veru, nám dvom je súdené umrieť od hladu.\"
Tú sa na neho kocúr pozrel a z ničoho nič hovorí: \"Nemysli, Janko, že som z otcovho dedičstva to najhoršie. Bol si ku mne vždy dobrotivý, a za to sa ti teraz odmením. Najskôr mi ale uši topánky, klobúk a vrece! \"
Kocúr nachytal v mlyne myši,
a Janko mu z ich koží ušil topánky, klobúk a vrece. \"Som s tvojou prácou spokojný,\" hovorí kocúr. \"Teraz tu počkaj, až sa vrátim.\"
Na poli odtrhol kocúr mrkvu, dal ju do vreca a vrece potom nastražil v lese. Nečakal dlho a do vreca vliezol mladý zajačik.
Kocúr skočil, vrece zaviazal, hodil si ho s úlovkom na chrbát a zamieril k mestu.
Dal sa ohlásiť u kráľa tej krajiny a ten ho milostivo prijal. Kocúr sa mu hlboko poklonil a hovorí: \"Vznešený kráľ! Môj pán, markíz Ypsilon, rozkázal, aby som vám odovzdal darom tohto mladého zajačika. \"
Kráľ sa zaradoval, lebo mal zajačiu pečienku veľmi rád, a v celom jeho kráľovstve bola o zajaca náramná núdza. \"Povedz svojmu pánovi, že mu za vzácny dar ďakujem.\"
Druhý deň prišiel kocúr opäť. Priniesol zajaca ešte tučnejšieho.
Kráľ ho dal za to milostivo pohostiť vo svojej jedálni. Tak to kocúr robil mesiac alebo dva. Raz sa dopočul, že sa kráľ a jeho dcéra chystajú na prechádzku okolo rieky. To sa kocúrovi náramne hodilo.
Vrátil sa k Jankovi a rozkázal mu, aby sa vyzliekol a vykúpal v rieke. Janko poslúchol a kocúr ukryl jeho šaty pod kameň.
Keď sa tomu Janko divil, kocúr hovorí: \"Ak chceš byť po celý život šťastný, počúvaj ma teraz vo všetkom, čo poviem alebo urobím. Iba tak ti môžem pomôcť. \"
Vtom išiel okolo kráľovský kočiar. \"Teraz rob, ako by si sa topil,\" rozkázal kocúr Jankovi a sám začal zalamovať rukami a kričal: \"Pomoc! Pomóóóc! Markíz Ypsilon sa topí! \"
Kráľ kázal okamžite zastaviť a nariadil sluhom, aby markíza zachránili a priviedli. Tu sa kocúr kráľovi poklonil a povedal: \"Ďakujem, Výsosti, za Vašu láskavosť. Môj pán však pozvanie prijať nemôže, lebo keď sa kúpal, ukradli mu nejakí zlodeji šaty. \"
Kráľ si však vedel rady. Rozkázal jednému šľachticovi, aby sa okamžite vyzliekol a svoje šaty dal markízovi Ypsilonovi.
Z mlynárovho Janka sa stal obratom taký krásny mládenec, že na ňom mohla princezná oči nechať. Kráľ ho pozval do koča, aj všetko išlo tak, ako si kocúr želal.
Sám bežal pred kočom napred, až dostihol územie, na ktorom všetko patrilo zlému ľudožrútovi. Pri hraniciach strážil vojak. Tomu kocúr hovorí: \"Za chvíľu pôjde tadiaľto kráľ. Až sa ťa opýta, čie územie strážiš, povedz: Markíza Ypsilona. Ak to nepovieš, kráľ ťa dá na kúsky rozsekať! \"
Keď tam kráľ prišiel, kázal zastaviť a zvolal: \"Hej, vojak! Čiu ríšu to strážíš? \"\" Markíza Ypsilona, \"hlási vojak a salutuje.
Kocúr zatiaľ ubehol kus cesty. Uvidel dvoch koscov a oboril sa na nich: \"Za chvíľu pôjde tadiaľto kráľ! Až sa vás spýta, čia je tá lúka, odpovedzte: Markíza Ypsilona. Keby ste tak neurobili, kráľ vás dá na kúsočky rozsekať! \"
Keď išiel kráľ okolo, kázal zastaviť a zvolal: \"Hej, kosci! Čia je tá krásna lúka? \"
\"Markíza Ypsilona,\" ozvali sa obaja sekáči jednohlasne.
Potom prišiel kráľ k lánu pšenice. Tu opäť kázal zastaviť a zvolal: \"Hej, kosci! Čie je to krásne pole? \"A kosci, ktorých kocúr predtým poučil, ako majú vypovedať, kričia ozlomkrky:\" Markíza Ypsilona, Milosť! \"\" To musí byť bohatý človek, keď to všetko patrí jemu, \"myslí si kráľ.
Zatiaľ kocúr dobehol do prekrásneho zámku, v ktorom býva obor ľudožrút. On bol skutočným pánom všetkých tých lúk a polí, ktorými kráľ prechádzal. Vyznal sa aj v kúzelníctve a išla o ňom povesť, že sa dokáže premieňať na najrôznejšie zvieratá.
Kocúr zastihol obra práve pri obede. Zalichotil mu peknou rečou a nakoniec hovorí: \"Počul som, neobyčajný obor, že sa viete premieňať na najrôznejšie zvieratá, napríklad na leva. Je to pravda? \"\" Pravda! \"Zahundral ľudožrút a aby mu dokázal svoje umenie,
v okamihu sa premenil v obrovského leva. A ten lev reval a reval, až sa celý zámok triasol. Sám kocúr sa ho zľakol a bežal sa schovať.
Keď sa potom lev premenil späť na človeka, kocúr vyliezol z úkrytu a hovorí: \"Nepochybujem, že ste veľký kúzelník, ale hovorili mi, že sa dokážete premeniť aj vo zvieratká celkom malé, napríklad na myš. A to priznám sa vám, považujem za nemožné. \"\" Nemožné? \"Zareval ľudožrút. \"Nič nie je pre mňa nemožné. Tak sa pozri! \"
A premenil sa na myš. Kocúr po nej skočil a zožral ju.
Medzitým došiel do zámku kráľovský kočiar. Kocúr bežal kráľovi a princeznej naproti a s úklonom povedal: \"Buďte srdečne vítaní na zámku markízaYpsilona.\" Kráľ sa nemohol vynadívať, nikdy ešte taký krásny zámok nevidel.
A čo potom, keď ich kocúr uviedol do jedálne. Jedál tam bolo pre mnoho vznešených hostí a služobníctvom sa to len tak hemžilo.
Keď kráľ vypil päť pohárov vína, rozjaril sa a zvolal: \"Počujte, markíz, ak chcete, dám vám svoju dcéru za ženu!\"
Je samozrejmé, že Janko nepovedal nie. Aj bola svadba, akú v tej krajine nikto nepamätal. Kocúr potom musel rozprávať, ako sa všetko zbehlo. Ľudia mu boli nadosmrti vďační, že ich vyslobodil z moci ukrutného ľudožrúta a Janko s princeznou, že ich dal dokopy.
Za preukázané služby stal sa kocúr ministrom. Jeho obraz visí na zámku dodnes a myši sa mu zďaleka vyhýbajú.
Koniec.
y
