Ten bol veru ešte horší ako Ohnivák. A ani tak pekne nespieval.
Keď sa dozviete, čo všetko napáchal, akú nezbedu dokáže spôsobiť, vôbec nebudete ľutovať, že je uväznený.
Nedajte sa mýliť, že spí, že drieme! Neustále striehne na príležitosť, aby z klietky vykĺzol.
Stačí málo, stačí mu len trošičku, trošilinku pootvoriť dvierka - a už je vo svojom živle.
Len čo sa dostane von, rastie a narastá, že by ste ho už nepoznali.
lieta sem a lieta tam a všade ťahá za sebou dlhý, predlhý chvost.
Rozprestiera ním na všetky strany a čoho sa dotkne, vznieti ohnivými plameňmi.
Čím viac okolo neho horí, tým viac dostáva chuť jeho ohnivý jazyk - jeho ohnivé jazyky.
Chuť rastie s jedlom a s jedlom rastie Plameniak.
Rastie, rastie i plameniakova slávnostná hostina, jeho ohňom obložený stôl. Tu si na hodovanie prizýva svojich ohnivých kamarátov.
Ohnivého kohúta, ktorý skáče najradšej po strechách.
Ohnivého koňa, čo sa s obľubou prechádza obilnými lánmi.
A veveričku Ohnivku, tá si najviac pochutnáva v lese na suchom poraste a Stromoch, keď jej chrupkajú medzi zúbkami.
Ktovie, ako by to všetko dopadlo, nebyť krotiteľov ohnivej zveri.
Áno! Požiarnici sú krotiteľmi rozpustilého ohňa. Už ste u nich na návšteve so Zvědavčekom raz boli. Len čo im niekto oznámi, že vták Plameniak je znovu voľný,
okamžite prídu na miesto jeho ohnivého hodovania. Čím skôr ich niekto na Plameniakovo ničenie upozorní,
čím menej sa Plameniak rozhorí (rozbujnie ) a to Zvědavko veľmi dobre vie,
tým skôr sa ho podarí skrotiť. Nikdy to však nie je ľahké.
Treba vynaložiť veľa úsilia a veľa odvahy.
Tiež hodne zručnosti, dosahovanej stálym výcvikom. Lebo cvik robí majstra.
Kým Plameniak ešte veľmi nevyrastie, ide všetko predsa trochu lepšie.
Len keď je po ruke nejaký predmet na tlmenie ohňa, ako vidíte na obrázku.
Alebo celkom obyčajná lopata s kopou piesku.
Voda a vedro.
Prípadne striekačka,
či hasiaci prístroj
Ale vôbec najlepšie zo všetkého je nepúšťať vtáka Plameniaka z kletky von. Prezradím vám, ako tomu zabrániť. Klietka totiž nemá zámok. Aspoň nie obyčajný. Nemá a nepotrebuje ani kľúčik. Aspoň nie obyčajný.
Stačí úplne normálna škatuľka zápaliek.
Ak dopadne čo len iskrička tam, kde nemá , a stáva sa tak vždy z neopatrností, nedbalosti, nešikovnosti ľudí a najmä detí, padne vždy do zlatej klietky vtáka Plameniaka. Jedna iskrička dokáže otvoriť dvierka, ktorými sa Plameniak dostáva von. Veď ste videli, čo potom nasleduje, a nedopusťte, aby sa tak stalo.
Hlavne tam, kde sú na blízku horĺavé veci, papier, drevo , záclony, periny, koberce, farby, benzín... Určite to všetko poznáte. Nezabúdajte, že oheň je dobrý sluha a zlý pán. Dobre slúži, ale kruto vládne. Pomáha nám variť, hreje, keď je zima, nesmie však škodiť, hroziť, ubližovať.
Tu konci rozprávka a začína skutočnosť. Pravým viníkom požiaru býva väčšinou človek. Preto zatial radšej neberte do rúk zápalky, ktoré púšťajú vtáka Plameniaka na slobodu. Môžu vo vašich malých rukách , slabých a nevycvičených, zo sluhu naraz urobiť pána.
Zvědavko to vie a dodržiava. So zápalkami sa nikdy nehrá. Zistil, že hra s nimi je hrou s ohňom. Ha vlastné oči videl, čo zlý oheň vie urobiť. Ako ľahko vzniká a ako ťažko ho uhasiť. Kto z vás je múdry, aspoň taký ako Zvědavko, určite mi porozumel. Však sa vo vás nemýlim?
Koniec.