y
Kubula Kubo Kubikula
To už je veľmi dávno - najmenej sto rokov. . . Vtedy sa ešte verilo na rozprávky, ba aj na strašidlá. Teraz nás na také veci nikto nenachytá, ale vtedy sa bál strašidiel aj pán učiteľ.
Za tých starých čias chodil svetom medvediar Kubo Kubikula a ten mal veľké problémy so svojím medveďom Kubulom. Bol neposlušný, s jedlom to bolo pramizerné a o umývaní ani reč. Ľudkovia, čo mal ten Kubula bĺch! A tak raz medvediarovi napadlo, že si na nenapraviteľného medvedíka vymyslí strašidlo. To sa už schyľovalo k večeru, mrzlo a chumelilo sa a tak naši priatelia zaklopali v kováčskej dielni Houbihoubičkách a požiadali o nocľah.
Aby obmäkčil pán otec kováča, predviedol mu všetky svoje vydarené kúsky. Kováčovým deťom sa to veľmi páčilo a najmladšia Lizinka si medvedíka zamilovala. A tak im nakoniec dovolili v kováčskej dielni prenocovať.
Ale Kubula nie a nie zaspať. Stále sa vrtel a hneval. \"Je čas, aby som ho postrašil\" - povedal si Kubo a hneď začal: \"Vieš ty milý medvedík, čo je to Barbucha? To je medvedie strašidlo. Hlavu má ako sršeň a miesto pazúrikov žihadlá. Ak budeš hnevať, ten ti dá! \" \"Jejda, jejda, mne sa zdá, že mám strach\" - zamrmlal medvedík. Ale Kubo už spal.
Aj na medvedíka prišla hneď driemota. A ako tak má strach, otvoria sa dvere a vojde Barbucha. \"Choď preč, strašidlo - kvikne Kubula. Ale Barbucha na to: \"Aj kdeže, keď si ma Kubo vymyslel a ty si taký hlupáčik, že veríš na strašidlá, budem teraz s vami chodiť svetom!\" Potom sa strašidielko skrútilo do klbka pekne v teplúčku a všetci spali ako dudky.
Ráno išli na vandrovku ďalej, Kubo, Kubula aj Barbucha, až do dediny Varechy a Hrnce.
Tu si práve vykračoval po moste cez rieku Kačičku namyslený richtár Randa. To bol najbohatší a najlakomejší sedliak v dedine. A ten hneď spustil na milých vandrovníkov, kdeže majú povolenie chodiť po moste a nech sa už pracú! A ako tak bol v ráži, vrazil Barbuchovi jednu na zadok.
V tej chvíli mal vzácny pán Barbucha na kožuchu a na tvári desať žihadiel. To viete, že začal jačať, až zaliehalo v ušiach. Hneď sa zbehli ľudia z Varešiek a Hrncov a na moste vznikla náramná strkanica. Susedia boli aj tak na richtára nahnevaní, a tak zmotali klbko, aby sa z neho vzácny pán len tak nedostal.
Vtom Kubula žmurkol ešte na niekoľko uličníkov, chytili pílku a pekne potichu podrezali stĺp mosta, ten sa zrútil s hrozitánským rachotom a všetci popadali do snehu ako do perín. Ľudkovia, to bola mela!
Ale nakoniec to odskákal medvediar s medveďom. Randa poslal pre policajtov a s posmechom ich poslal do väzenia. Zobrali ich a už ich vedú - Kuba, Kubulu i Barbucha. Keď sa vo väznici zošerilo, cíti zrazu Barbucha, akoby ho niekto ťahal za chĺpky - to ho volala kováčova Lizinka. Tak sa teda rozletel do Houbihoubičiek.
Urobil sa tenučký ako kozí chĺpok a pretiahol sa kľúčovou dierkou do izby, kde spala Lizinka. Tá si zmyslela, že pošle milému medvedíkovi po strašidlovi lístoček a pár buchiet. Keď počula, že je Kubula vo väznici, odkázala, že ho príde s deťmi z Houbihoubičiek oslobodiť.
V okamihu bolo strašidielko naspäť pred väznicou. Keď sa Kubo s Kubulom dozvedeli, čo chce Lizinka vykonať, dostali strach, že by za to mohla dostať dvojku zo správania. Tak sa rozhodli, že sa musia rýchlo oslobodiť sami. A hneď vymysleli plán: Vyfintili hrôzostrašne Barbucha a poslali ho strašiť richtára Randu.
Na richtárovom dvore sypala práve dievka sliepkam. Barbucha sa jej schoval za sukne a šup - už bol v izbe.
Richtár tu práve zasadol k hodovaniu. Pretože bol hlúpy a mal zlé svedomie, bol veľký strachopud. A to bolo niečo pre Barbucha! Pretože strach má veľké oči, rástlo a rástlo milé strašidielko, až ho bolo vo izbe plno. Ako ho Randa uvidel, hneď sa pratal zo stoličky aký bol dlhý a široký. A potom s hrozným škriekaním utiekol z izby. A chytro dal zvolať veľký súd.
Uprostred zamrznutého rybníka priviedli spútaných previnilcov a zišli sa tam celé Varechy a Hrnce. Dedko Burdaburdera, ktorý bol predriekavačom na jarmokoch, mal tam úžasnú reč, v ktorej vypočítal všetky zločiny obžalovaných.
Lenže tí zatiaľ na seba žmurkli a začali na ľade vykonávať svoje najvydarenejšie kúsky, až sa ľudia okolo od smiechu za brucho chytali. \"Aké že súdy, aké ťahanice s týmito veselými chlapíkmi, nech si idú s pánombohom!\" - povedali si ľudia. \"Toto je mi nejaký súd! A vôbec - náš richtár stojí za babku!\"
Za tohoto volania sa obyvatelia Varešiek zhlukli na jednom brehu rybníka a obyvatelia Hrncov na druhom. Ktosi urobil snehovú guľu a dedko Burdaburdera ju dostal rovno do nosa. A v tú ranu sa rozpútal boj, aký si nik nepamätá. Gule fičali a plieskali až - až.
Do tej mely prišla zrovna Lizinka s deťmi z Houbihoubičiek. A hneď sa začali s Kubom a Kubulom veľmi pekne hrať a deti z Varešiek a Hrncov sa pridali.
Ale i dospelých už omrzela bitka, radšej sa pozerali na hru detí a tento pohľad ich hrial pri srdci. Staré nepriateľstvo Varešiek a Hrncov bolo zabudnuté. Spoločne uprosili richtára, aby odpustil previnilcom. Dlho sa Randa ošíval, ale čo mu zostávalo - nakoniec musel povoliť.
To už sa schyľovalo k večeru a na hrádzi sa objavil kováč z Houbihoubičiek, aby si odviedol Lízu domov. Lenže lúčenie nebolo tak ľahké: Kubula plakal a Barbucha vrešťal, Líza sa vrhla medvedíkovi na krk a nie a nie sa pustiť, a richtárovho Babik div že neudusila strašidlo. Susedia sa prihovárali u Pánty kováča a nakoniec sa všetci zhodli: neroztrhnú verné priateľstvo, nevyženú tulákov do sveta. Medveďa dajú do školy, aby z neho niečo bolo, a Kubo má najvyšší čas vyučiť sa poriadnemu remeslu.
A tak sa naši priatelia usadili v Houbihoubičkách a mali sa navzájom radi. Kováčsky učeník Kuba Kubikula sa posilňoval jedna radosť, Kubula chodil do školy, ale najskôr mu Lízinka vychytala všetky blchy. Akože sa učil? - Ale za veľa to nestálo, mal trojku z písania. A kam sa podel Barbucha? - Nuž, nikto sa ho už nebál, a tak sa scvrkával a scvrkával až sa dočista stratil. Prosím vás, ktože by ešte veril na strašidlá ?!
Koniec.
