y
Snehulienka a sedem trpaslíkov
Bol raz jeden kráľ a kráľovná a tým sa narodilo krásne dievčatko.
Prišlo na svet v zime, keď mrzlo a husto snežilo, a preto jej dali meno Snehulienka. Čelíčko mala biele ako sneh, oči modré ako nebo a vlasy čierne ako noc.
Snehulienka rástla a rástla, bola dobrá a milá, ani pavúčikovi by neublížila, ani kvietok nezašliapla. Každého mala úprimne rada a ľudia ju milovali. Ale jedného dňa Snehulienke umrela mamička.
Kráľ sa onedlho oženil druhýkrát. Macocha bola veľmi krásna, ale Snehulienku rada nemala. To bolo pre Snehulienku zlé a ešte horšie bolo, že macocha aj čarovala.
Každý deň sa pozerala do čarovného zrkadla a pýtala sa ho: \"Povedz mi, zrkadlo, kto je na svete najkrajší?\" A zrkadlo poslušne odpovedalo: \"Ty si zo všetkých najkrajšia.\"
Ubehlo niekoľko rokov a zo Snehulienky sa stala krásna panna. Kráľovná jej krásu a obľubu u ľudí závidela. Jedného dňa sa spýtala zrkadla: \"Povedz mi, zrkadlo, kto je na svete najkrajší?\" Zrkadlo odpovedalo: \"Si krásna, ale nie si najkrajšia, Snehulienka je oveľa krajšia.\" A v zrkadle sa objavila Snehulienkina tvár.
Kráľovná si dala zavolať komorníka a rozkázala mu, aby Snehulienku odviedol do hlbokého lesa a tam ju zabil. Ak to nespraví, príde o hlavu. Čo si mal, chudák, počať?
Snehulienka vzala džbánik, že bude zbierať v lese jahody, a na nič zlého nepomyslela. V lese jej komorník všetko povedal a kráľovnin zlý rozkaz nesplnil. Keď zmizol, vydala sa Snehulienka hlbšie do lesa.
Unavená, utrmácaná si ľahla na čistinke do trávy a zaspala. Keď sa ráno prebudila, bolo okolo nej kvietkov ako nasiatych. V tráve na zadných nôžkach hopkal zajačik a obďaleč sa pásla laň.
Snehulienku to potešilo, vstala, učesala sa a zase išla. Zajačik hopkal pred ňou a priviedol ju k miestu, kde stála stará chalúpka.
Dvere do chalúpky boli otvorené a Snehulienka vošla dovnútra. V chalúpke bolo všetko špinavé a navyše poprehadzované, na oknách pavučiny a na stole sedem špinavých hrnčekov. Vedľa v komôrke, sedem rozhádzaných postieľok.
Snehulienka dlho nerozmýšľala a dala sa s chuťou do práce. Umyla riad, pozametala dlážku a vymietla pavučiny. V komôrke ustlala sedem postieľok a do jednej si ľahla.
V chalúpke bývalo sedem trpaslíkov. Celý deň pracovali v lese a večer sa vracali zmorení domov. Keď uvideli chalúpku čistú ako zo skla, všade plno kvetov a na stole večeru, nevychádzali z údivu.
Jeden trpaslík nahliadol do komôrky a uvidel Snehulienku. Aj ostatní sa tam nahrnuli a radi ju prijali medzi seba. Snehulienka zostala v chalúpke, dobre sa o trpaslíkov starala a oni ju mali veľmi radi.
Zlá macocha začala zase raz obdivovať svoju krásu a vzala zrkadlo. \"Povedz mi, zrkadlo, kto je na svete najkrajší?\" Pýtala sa a zrkadlo jej odpovedalo: \"Si krásna, ale nie si najkrajšia. U siedmich trpaslíkov žije kráska spanilejšia ... \"
Rozhorčená kráľovná začala čarovať. Premenila sa v starenu, vzala otrávené jablko a vydala sa do lesa. Šla, šla, až uvidela chalúpku siedmich trpaslíkov.
Snehulienka nič netušila, piekla svojim kamarátom koláče. Keď vstúpila do chalúpky starena, hneď jej jeden ponúkla. Na oplátku dala starena Snehulienke krásne jabĺčko.
Snehulienka úctivo starenu vyprevadila na prah a potom s chuťou zahryzla do jablka. Sotva prehltla sústo, padla sa k zemi.
Trpaslíci žalostne plakali, keď doma našli Snehulienku mŕtvu. Uložili ju do sklenenej rakvy, ktorú vyzdobili čerstvými kvetmi.
Keď raz boli trpaslíci v práci, išiel okolo chalúpky rytier. Vošiel dnu a uvidel v sklenenej rakve krásnu Snehulienku. Pobozkal ju na čelo a Snehulienka hneď ožila.
Večer sa vrátili trpaslíci domov a žasli nad tým zázrakom. Zo samej radosti vystrojili pre Snehulienku a rytiera bohatú hostinu, pili a jedli až do rána a Snehulienka s rytierom sedela v ich strede.
Medzitým sa vrátila zlá kráľovná na hrad a premenila sa do svojej pravej podoby. Mala istotu, že je najkrajšia, ale predsa vzala zrkadlo, aby jej povedalo pravdu. Len čo sa do neho pozrela, hneď v ňom uvidela Snehulienku. V zlosti zrkadlo rozbila a premenila sa na netopiera, ktorý vyletel komínom a viac sa na hrad nevrátil.
Kráľ zavolal družinu a vydali sa Snehulienku hľadať. Našli ju aj s rytierom a odviezli na zámok.
Kráľ privolil, aby si rytier vzal Snehulienku za ženu. To bolo radosti a slávy! A na svadbe sedela Snehulienka so svojím ženíchom uprostred siedmich drahých trpaslíkov.
