y
Kresadlo
Mladý vojak s torbou na chrbte a so šabľou na boku si veselo vykračoval po ceste; vracal sa z vojny domov.
Stretla ho stará čarodejnica a povedala mu, že môže mať peňazí, koľko bude chcieť. Len musí vyliezť na strom, ktorý stal vedľa nich, a dierou v korune sa spustiť hlboko dole.
Povedala vojakovi, ako si má počať a dala mu svoju modrú kockovanú zásteru. „Mne prines len staré kresadlo, ktoré tam moja babka zabudla,” požiadala vojaka. Okolo pasu mu uviazala povraz, aby ho mohla zase vytiahnuť.
Vojak sa spustil dierou a ocitnúl sa v osvetlenej chodbe. Otvoril prvé dvere a tam na debne sedel pes s očami ako čajové šálky. Vojak ho posadil na zásteru čarodejnice a nabral si plné vrecka medenákov. Debnu zase zavrel, i psa na ňu posadil a vstúpil do druhé komory.
Tam sedel pes s očami ako mlynské kolesá. Ale vojakovi neublížil, pretože ho vojak preniesol na zásteru čarodejnice. Medenáky vyhádzal; vrecká a torbu si napchal strieborniakmi a šiel do tretej komory.
Uvidel v nej psa, ktorému sa v hlave ako kolesá točili oči, veľké ako guľatá vež. Vojak ho posadil na zásteru, otvoril debnu a uvidel plno zlatiek. Zahodil strieborniaky a zlatými peniazmi si napchal vrecka, torbu i čižmy a čiapku, takže sotva šiel. Psa dal späť na debnu a zavolal na čarodejnicu, aby ho vytiahla.
„Máš kresadlo?” opýtala sa. Vojak na kresadlo zabudol; vrátil sa preň a čarodejnica ho vytiahla na cestu. Keď mu nechcela povedať, načo kresadlo potrebuje, vojak sa nahneval a uťal jej hlavu. Kresadlo strčil do vrecka, peniaze zviazal do zástery a zamieril si k mestu.
V najlepšej krčme si poručil vybrané jedlá, ubytoval sa v najkrajších izbách a druhý deň si zaobstaral krásne šaty a čižmy.
Stal sa z neho vznešený pán. Ľudia mu rozprávali o krásnej princezné, zatvorenej v medenom zámku s mnohými vežami a pevnými stenami. Nikto k nej nesmel, aby sa nevyplnila veštba, že sa vydá za celkom obyčajného vojaka.
Vojak moc utrácal, takže nakoniec mu zostali len dva grajciare. Z krásnych izieb sa musel presťahovať do komôrky v podkroví a priatelia ho opustili. Bol večer a vojak nemal ani na sviečku. A tu si spomenul na kresadlo; sotva zažiarila iskra, objavil sa pes s očami ako čajové šálky a povedal: „Čo poručí môj pán?”
Poručil mu: „Prines mi nejaké peniaze!” Pes odbehnúl a o chvíľku bol späť s veľkým mešcom medenákov. Vojak pochopil, akú moc má kresadlo: keď škrtol dva razy, pribehnúl pes, ktorý strážil strieborniaky, a keď škrtol tri razy, prišiel pes z komory so zlatom.
Vojak zase býval v krásnych izbách, pekne sa obliekal a priatelia sa k nemu zase hlásili. Raz večer si vojak pomyslel: Je to čudné, že nikto nesmie princeznú vidieť; a ja že ju tiež ani na chvíľočku neuvidím? Kdeže má kresadlo! Škrtol a psovi s očami ako čajové šálky povedal svoje prianie.
Pes zmizol a o chvíľu sa objavil so spiacou dievčinou na chrbte. Bola tak pekná, že každý na nej hneď poznal opravdivú princeznú. Vojak sa neubránil, musel ju pobozkal. Pes princeznú zase odniesol.
Ráno pri raňajkách rozprávala princezná rodičom svoj sen; že išla na psovi a nejaký vojak že ju pobozkal. Kráľovná sa zhrozila a hneď nariadila jednej starej dvornej dáme, že túto noc musí u princezny bdieť.
Na vojakovo želanie pes zase v noci vzal princeznú a utekal s ňou ako najrýchlejšie vedel. Stará dvorná dáma za ním; videla, kde pes s princeznou vbehol. Nakreslila na vráta domu kriedou veľký kríž, vrátila sa do zámku a ľahla si. O chvíľu sa vrátil i pes s princeznou.
Keď uvidel na vrátach domu, v ktorom býval vojak, nakreslený kríž, vzal kriedu a pomaľoval krížmi vráta všetkých domov v meste. Časne z rána kráľ s kráľovnou, s dvornou dámou i s dôstojníkmi hľadali označený dom. Lenže kríže boli všade, kde sa len podívali.
Chytrá kráľovná teda zlatými nožnicami od- striehla kus hodvábu, ušila malé vrecko a naplnila ho jemnou krupicou z pohánky. Vrecko priviazala princezné na chrbát a opatrne vystrihla v ňom malý otvor.
V noci zas bežal pes so spiacou princeznou ku vojakovi. Pretože vojak ju mal veľmi rád, túžil stať sa princom, aby sa s ňou mohol oženiť. Rozsypanej krupice si pes nevšimol a tak ráno kráľ s kráľovnou poznali, kde ich dcéra bola.
Vojaka zobrali a odviedli do väzenia. Och, aká tam bola tma! Povedali mu tak „Zajtra budeš visieť!” A vojak si svoje kresadlo zabudol v krčme!
Ráno počul znieť bubny a pochodovať vojakov. Mrežami malého oblôčka videl ako ľudia sa ponáhľajú z mesta, aby sa podívali na jeho popravu. Malý obuvnícky učeň tak utekal, že jedna papuča mu odletela ku stene väzenia.
„Čo sa tak ponáhľaš!” kríkol na neho vojak. „Ja som ešte tu a bezo mňa to nezačne. Dobehni mi račej do krčmy pre kresadlo; dostaneš od cesty štyri grajciare!” Učeň vzal nohy na plecia a kresadlo priniesol.
Za mestom okolo šibenice stáli vojaci a davy ľudí. Kráľ s kráľovnou sedeli na krásnych trónoch práve naproti sudcom a celej rady. Vojak už stál na rebríku; keď mu chceli na krk hodiť oprátku, požiadal o splnenie posledného želania; rád by si ešte zafajčil z fajky. Kráľ privolil.
Vojak teda vytiahol kresadlo, tri razy škrtol a už tu boli všetky tri psi. „Pomôžte mi, aby ma nepovesili,” povedal im. Psi sa hneď vrhli na sudcov a celú radu, vyhadzovali ich vysoko do vzduchu, takže sa pri dopade na zem na kusy rozbili. Najväčší pes chytil kráľa s kráľovnou a vyhodil ich za ostatnými.
Vojaci sa poľakali a ľudia volali: „Milý vojačik, buď naším kráľom a krásnu princeznú si vezmi za ženu!” Posadili ho do kráľovského kočiara, tri psi skákali okolo a vojaci mu vzdávali česť. Princezná sa dostala z medeného zámku a bola svadba. Trvala osem dni; i psi sedeli u stolu a na všetko vyvaľovali oči.
