y
Princezná so zlatou hviezdou
Za horami, kam oblúk dúhy padá, v ľúbeznej vzdialenej krajine, žila princezná menom Lada so zlatou hviezdou na čele. Celý svet mala Lada rada: otecka - pestúnku - ranný sad. Za rosy ráno chodievala trávnik a ruže zalievať.
Raz si Ladu zavolal jej otecko, starý kráľ: \"Dcérenka, starnem, som už slabý, aby som sa staral, aby som vládol. Daj na moje želanie aj moju radu: Čo najskôr sa musíš vydať! A ženích tvoj, kráľ Kazisvet, dnes práve prišiel na náš hrad.\"
V brnení ťažkom, v plnej zbroji, oči zlé, chladné ako ľad, tak pred princeznou Ladou stojí jej nápadník Kazisvet. Nenávidí ho každý v krajine. Ukrutne utláča ľud. \"Nie,\" hovorí Lada, \"nechce sa mi zlého kráľa za muža si vziať!\"
Kazisvet ponúka jej dary, aby si získal priazeň jej. Šaty zdobené drahokamami tanečnice jej predvádzajú. Lada odmieta krásne šaty. Kazisvet zúri v hneve svojom: \"Nechcete sa mojou ženou stať? Tak vojnou zničím vašu zem!\"
Pestúnka princeznú zachránila, darovala jej kožuštek, ktorý obratnými prstami šila z tisíc myších kožtičiek. Kto si ten kožuštek oblečie, nikto ho viac nespozná. Utiekla v ňom cez hory, lesy a tak do sveta išla princezná.
V plášti zostáva nepoznaná, a tak sa nikto nečuduje, keď v zámku princa Radovana o prácu prosí v kuchyni. Kuchár si premeriava pláštik šedivý a do smiechu sa musí dať: \"Je z myší, hovoríš? Zostaň teda! V kuchyni budeš pomáhať!\"
Princezná kuchárkou sa stane ... a potom pri riade jej starší kuchár menom Janko všetko o zámku povie. Že bude slávnosť prichystaná, že príde veľa krásnych dám a že pre princa Radovana nevesta nájsť sa má tam.
Náhodou princ s maršálom do kuchyne zavítal. Kuchár potom smotanový krém z varešky ochutnať mu dal, ako keď princ bol chlapec malý a do kuchyne chodil k nemu. Kuchár mu povedal: \"Všetci by vám priali, aby ste dobrú ženu dostali!\"
Večer išla Lada do záhrady, kde bola slávnosť usporiadaná. A z škaredej kuchárky Lady stala sa krásna mladá dáma. Kožuštek myší odložila a vzala si svoj skvostný šat. Nikto - ba ani sám pán kuchár nemohol Ladu rozpoznať.
Hovorili všetci: \"To je asi kňažná zo zeme vzdialenej. Pozrite, aké má krásne vlasy! A zlatú hviezdu na čele! \"Tú zrazu princ pred ňou stojí. Zdraví a usmieva sa len. \"Chcete sa stať ženou mojou? Ste najkrajšia z princezien!\"
\"Nemôžem, princ! Zlý osud ma prenasleduje! Len vojnu a kopu zmätkov by som vašej krajine priniesla. Zbohom! A tento prstienok vezmite si teraz na pamiatku! \"Princ svoj prstienok jej dal zas. Končila sa slávnosť, bolo nad ránom. \"Kto ste, moja pani?\" .... Usmiala sa a bez slova zmizla mu.
Potom si Lada vezme myší pláštik, ide do kuchyne. \"Rýchlo! Šikovne! Polievku tu prisoľ! Počuješ? Kde si bola? Už sme ťa hľadali! \"Lada solí a plakať sa jej chce. A ani nevšimla si snáď, že prsteň princom darovaný jej pritom do polievky spadol. A tak našiel princ pri raňajkách svoj vlastný prsteň v polievke.
Zamyslí sa princ a potom velí: \"Nech ku mne prídu na chvíľu kuchár a jeho podriadení, ktorí polievku varili!\" Nemohla Lada ukryťsa. Princ povedal: \"Ja vás mám rád! Či kňažná ste alebo služobníčka, musíte sa mojou ženou stať!\"
V tej chvíli princovi oznámili, že s ním chce hovoriť - a to hneď - panovník zo susednej krajiny, mocný bojovník Kazisvet. \"Ak pán kráľ prišiel ku mne ako priateľ a dobrý hosť, potom bude vítaný. Keby chcel však prísť ako nepriateľ, potrestám jeho nehanebnosť!\"
Vošiel Kazisvet a Ladu uvidel: \"Princeznička, predsa našiel som vás teraz! Predtým za ženu som vziať si vás chcel. Teraz stanete sa mojou zajatkyňou! Moji vojaci vás v putách privedú! S hanbou budete stáť v mojej trónnej sieni! Že ste nechcela byť riadnou ženou mojou, budete v mojom zámku obyčajnou otrokyňou!\"
Princ však zostal pokojný: \"Takýmto rečiam u nás, pán kráľ, zle rozumieme! A ten, kto by drzo siahol po meči, v našej krajine tiež vlastným mečom zahynie! \"Keď kráľ Kazisvet potom naozaj siahol po zbrani, princ ho pri súboji čoskoro porazil. Zlému kráľovi sa prášilo za pätami, utekal zbabelo a bežal zo všetkých síl.
Všetci vydýchli si po vyhratom boji, ľudia tancovali a hudba vyhrávala. Lada objala sa s dobrou pestúnkou svojou, ktorá na zámku ju čoskoro vyhľadala. Priniesla jej pekný pozdrav od otca, že ho potešila správa nečakaná a že Lada môže - ak takto chce - za muža si vziať princa Radovana.
Potom bola svadba, slávna, veselá, o akej sa ešte dlhé roky rozprávalo. Na čele veľkého stola sedela Lada s princom a kráľ vedľa pestúnky. Kuchár nosil chutné jedlá na mise - navždy zostali už s Ladou priatelia! A tak rozprávka sa už naša končí o princeznej so zlatou hviezdou na čele.
Koniec.
