Ocitol sa vo veľkej sieni, kde plápolalo niekoľko stoviek svietidiel. Ľahko našiel truhlicu, ako o nej čarodejnica rozprávala, ale strážili ju tri psy s očami ako mlynské kolesá.
Vojak sa ich vôbec nezľakol. Posadil ich bokom a vrecká, kapsu, čiapku aj topánky si naplnil samým zlatom. Pre čarodejnicu vzal to kresadlo.
Ako ho ale čarodejnica vyťahovala hore, zlomil sa pod ňou konár. Čarodejnica spadla a zabila sa. Čo mal vojak robiť? Nechal si peniaze aj kresadlo.
Keď mal teraz toľko peňazí, kúpil si koč a koňa a išiel do mesta. Tam sa ubytoval v najlepšom hostinci a jedol najlepšie jedlá.
To robil tak dlho, kým všetky peniaze neminul. Bol zas celkom chudobný. Aj sa musel presťahovať z krásnych izieb do maličkej krčmičky a ako predtým sám si čistiť topánky a opravovať ich ihlou na plátanie.
Raz šiel ten vojak okolo zámku a uvidel v ňom princeznú. Všetci o nej hovorili, aká je krásna, a bola to pravda.
Vojakovi sa zapáčila tak, že jej poslal bozk. A to nemal robiť, najmä preto, že bol vojakom.
Kráľovi totiž predpovedali, že sa jeho dcéra vydá za obyčajného vojaka. \"To by bolo pekné nadelenie!\" Zhrozili sa kráľ aj kráľovná. Pre väčšiu istotu dali princeznú strážiť a každého vojaka hnali ďaleko od brány.
Ten istý večer sedel vojak vo svojej komôrke. Bol taký chudobný, že si nemohol kúpiť ani sviečku, v tom si spomenul, že jej ešte kúsoček má v kresadle. Vytiahol kresadlo aj opalok, ale len škrkol-
- rozleteli sa dvere a na prahu sa objavil pes. Poklonil sa pred vojakom a povedal: \"Čo rozkazuje môj pán?\" \"To je zábavné kresadlo, keď takto môžem dostať, čo chcem!\" Začudoval sa vojak. A pretože práve túžil po princeznej, povedal: \"Pravda, je už noc, ale ja si vrúcne želám uvidieť princeznú!\"
Než sa vojak nazdal, pes tu bol s princeznou. Sedela v spánku na jeho chrbte a bola taká krásna, že sa vojak neubránil a celkom po vojensky ju pobozkal. Potom poslal psa, aby s princeznou zase odbehol.
Ráno sa jej kráľ i kráľovná pýtali, ako sa ráčila vyspať. A princezná hovorí: \"Mala som taký divný sen: Viezla som sa na psovi a nejaký vojak ma pobozkal.\" Kráľ s kráľovnou div nad tým čo povedala neupadli do mdlôb.
Nasledujúcu noc mala bdieť pri princezninom lôžku jedna zo starých dvorných dám, aby videla, či to bol naozaj sen, alebo čo to vôbec bolo. Náš vojak si zase prial uvidieť princeznú. Aj objavil sa v zámku pes, schmatol spiacu krásavicu a utekal s ňou, čo mu sily stačili.
Ale stará dvorná dáma si obula pevné topánky a bežala za ním práve tak rýchlo.
Pes zmizol s princeznou v jednom dome. Tu si tá dvorná dáma povedala: \"Teraz viem, kde je.\" A kúskom kriedy nakreslila na vráta veľký kríž. Potom sa vrátila domov a ľahla si. Vrátil sa aj pes s princeznou.
Skoro ráno sa išiel kráľ s kráľovnou pozrieť, kde princezná v noci bola. S nimi išla aj dvorná dáma a všetci dôstojníci. \"Tu je to! Zvolal kráľ, keď zbadal krížom označenú bránu.
\"Kdeže, milý muž, tu je to!\" Hádala sa kráľovná. \"Ale tu je kríž a tu tiež!\" Volali všetci, lebo kam sa len pozreli, všade boli brány označené krížikom. To bol nápad toho šikovného psa. Keď videl, že na bráne domu, kde býval vojak je kriedou nakreslený kríž, vzal tiež kus kriedy a označil krížikom všetky brány v celom meste.
Ale kráľovná dokázala viac, než len voziť sa v kočiari. Priviazala k princeznej deravé vrecúško s krupicou a čakala, čo bude ďalej. Tretiu noc sa zase objavil pes, vzal princeznú na chrbát a bežal s ňou k vojakovi. Vôbec si nevšimol, že sa krupica celou cestou sype zo sáčku.
Ráno teda kráľ aj kráľovná dobre vedeli, kde ich dcéra bola, a tak vojaka zobrali a posadili do väzenia. A potom mu ešte povedali: \"Zajtra budeš obesený!\" Nebola to príjemná novina, zvlášť, keď kresadlo zabudol doma v hostinci.
Za mestom postavili šibenicu na ktorej mali vojaka obesiť. Všetci ľudia z mesta sa tam zišli.
Aj obuvnícky učeň tam bežal. A ten tak utekal, že mu jedna papuča odletel rovno k múru, kde sedel za mrežami vojak.
\"Ty, obuvníček, neponáhľaj sa tak!\" Povedal mu vojak. \"Kým sa tam neobjavím ja, tak to nezačne. Zabehni radšej tam, kde som býval predtým, a prines mi kresadlo. Potom ti vrátim papuču. \"Učeň nechcel prísť o papuču, tak utekal pre kresadlo, dal ho vojakovi a - no, však ešte uvidíme!
Vojak už stál pod šibenicou, už mu chcel kat hodiť slučku, keď tu vojak povedal: \"Odsúdenému býva splnené nevinné želanie, a ja by som si tak rád poslednýkrát na tomto svete zafajčil z fajky.\" Toto mu kráľ nechcel odmietnuť.
A tak vojak vytiahol kresadlo, škrtol raz, dvakrát, trikrát - a už tu stáli tri psy, čo mali oči ako mlynské kolesá. \"Pomôžte mi teraz, aby ma neobesili!\" Povedal im vojak.
Tu sa psy pustili do sudcov a do celého radu, jedného chytili za nohy a iného za nos a vyhodili ich pekne vysoko.
A keď zasa spadli, voda sa za nimi zatvorila.
\"Ja nechcem!\" Bránil sa kráľ, ale najväčší pes ho schmatol aj s kráľovnou a vyhodil za ostatnými.
Všetci ľudia sa na to celé veselo pozerali. Vojakovi vzdávali česť a ľudia volali: \"vojačik, ty budeš naším kráľom a vezmeš si krásnu princeznú!\"
Potom posadili vojaka do kráľovho koča a tri psy tancovali pred ním a volali mu na slávu.
Princezná sa stala kráľovnou a to sa jej veľmi pozdávalo. Svadba trvala osem dní. Pri stole sedeli aj psy a veľmi sa tomu všetkému čudovali .
Koniec.
y
