y
Chorý macko
Ochorel Jurkov Macko. Radila myška, zajko, radili všetci kamaráti ako Mackovi pomôcť, ale všetko márne. Macka bruško bolelo a bolelo. Iba múdra tetka sova dobre poradila: „Macko musí jesť žemličku s mliekom.“ Žabka zavzdychala. „Mlieko máme, ale kde zoberieme žemličku?“ Jurko, bystrý chlapec, vzal nohy na plecia a zabehol k pekárovi.
„Pekár, pekár, dobrý človek, Macko nám ochorel. Uzdraví ho len žemlička s mliekom. Upeč mu, prosím ťa, žemličku.“ „Upečiem, ale mi prines od mlynára múku.“
Beží Jurko k mlynárovi. „Mlynár, dobrý človek, Macko nám ochorel a uzdraví ho len žemlička s mliekom. Pekár ju upečie, ale potrebuje múku.“ „Múku nameliem, ale dones mi od roľníka obilie.“
4. Jurko našiel roľníka na poli. „Roľník, dobrý človek, Macko nám ochorel. Uzdraví ho len žemlička s mliekom. Pekár mu upečie žemličku, ale potrebuje od mlynára múku a mlynár od teba obilie.“ „Nakosím, vymlátim, ale potrebujem kombajn.“
Prišiel Jurko k továrni a práve ju stavali. I povedal mu inžinier: „Dostaneš kombajn pre roľníka, ale nám pomôž stavať.“
Sadol si Jurko do búdky žeriava, čo tehly podáva a šikovne poťahoval pákami.
Továreň je krásna. Chýba už len uhlie, aby sa stroje pohli.
Jurko išiel k bani a pekne poprosil: „Baník, dobrý človek, Macko nám ochorel...“ „Viem, viem, počul som, potrebuješ uhlie pre továreň, aby v nej vyrobili kombajn. Pošlem uhlia.“
Už funí vláčik s čiernym zlatom do továrne.
Dostal Jurko nový, novučičký kombajn pre roľníka.
Nažal mu roľník a namlátil toľko obilia, že veru mal čo niesť.
Od mlynára dostal bielu múčku.
U pekára poriadne vykúrili pec. Ružové žemličky, ba aj iné pečivo mu naložili do košíka.
Beží Jurko, čo mu para stačí, aby Macko netrpel, aby čím skôr vyzdravel.
A keď Macko zjedol prvú žemličku, hneď sa usmieval.
Po druhej žemličke z postele vyskočil a s kamarátmi sa dlho, dlho veselil.
